Re: Ako sa dnes máš? 4

[venusa]

Ahoj Matej,

som rada, ze sa mas uz lepsie. Chcela som reagovat na tvoj prispevok hned ale nemala som moralnu silu. Musim sa priznat, ze pri citani tvojho prispevku mi az vosli slzy do oci. Neviem ako ti to mam povedat ale napisal si to skvele. Dokonale si opisal pocity, ktore mnou lomcuju uz niekolko mesiacov a ja sama by som ich bez tvojho prispevku nikdy nevedela pomenovat.
Je to skvely pocit uvedomit si, ze moje pocity su realne, kedze ich preziva aj niekto iny a ze nie su len vyplodom nejakej hypochondrickej casti mojej mysle.

MATEJ CHCEM ABY SI VEDEL, ZE VSETKO ZO SEBA MUSIS DAVAT VONKU, KOMUNIKUJ, PIS, HOCI AJ DESAT PRISPEVKOV DENNE. JA SI ICH URCITE VDACNE PRECITAM

[historik]

Ahojte, drahí priatelia!   

venusa, ja verím, že aj Ty sa máš lepšie, a som rád, že po tej dlhšej pauze zase prispievaš. A čo sa týka hypochondrie, tak to občas mávam aj ja. Dokonca keď som bol v nemocnici, raz som o takýchto pocitoch povedal sestričke, a potom to doktorka napísala aj do prepúšťacej správy: hypochondria.

Včera som bol u lekára. Povedal, že mám postprocesuálnu depresiu a predpísal mi AD, nízku dávku. Ešte mi povedal, že mám Jóbove utrpenie a ukázal mi na internete začiatok knihy Jób z Biblie. Veľmi ma to zaujalo, a keď som prišiel domov, čítal som tú knihu a čítal a za dva dni, teda dnes, som ju dočítal. Veru, vychádza to tak, že sa jednoducho musím zmieriť s tým svojím ochorením a s tým, ako ma to obmedzuje. Tak toho veľa získam, lebo ak prekonám tú postprocesuálnu depresiu a budem spokojný a šťastný, dokážem sa niečomu venovať, môj život bude zmysluplný.   

Prajem aj Vám všetko dobré, milí priatelia!   

historik

[Mischelll]

ahojte drahí priatelia!   

už dávnejšie som chcela napísať len sa mi vymazala sprava a nanovo som ju nenapísala už....takže tak....

Matej ja len k tomu opaľovaniu sa ....tak v sklárku som síce ešte nebola...ani sa nechystám ja mam hnedú pokožku ale tiež sa mi tvoria stále nove a nove znamienka....na chrbte ich mám kopu.....ako tiež mam obavy aby s toho niečo nebolo....ale snažím sa na to nemyslieť po slnku chodím aj bez opaľovacieho krému len na kupku sa natriem....tiež mam zle rozložený pigment teda na pleciach mam malo ale už na rukách je to v poriadku.....ako viem čo si opisoval tak si cely biely, ale zase ani s toho by som si nerobila ťažkú hlavu aj keď chápem že chceš zapadnúť tu .....a tu je väčšina ľudí opálená.....ale v takých severských krajinách by si určite zapadol ....

Ako sa dnes mám?....no po pravde ani nemám čo napísať ....ako ja už dávno nepočujem také že hlasy ani nič podobne...ani si dokonca nepamätám keď sa mi to stalo prvý krát už to totiž bolo dávno....akurát čo stále pociťujem je že až tak neprejavujem city...ale tak je to aj mojou hanblivosťou a tu mam zase zdedenú mama je v tom ešte horšia....  
Snažím sa cvičiť každý deň, ale nie vždy sa zadari, a už len 30 minút chodím....nejako viac nevládzem asi to bude tým teplom  

Prajem pekný deň...  

[Matej]

Ahoj   

Pečlivo sledujem všetky príspevky a zostávam pevne s Vami. Rád sledujem každú Vašu myšlienku, radu, alebo Vaše skúsenosti, prežívania.

Čo sa týka pauzy v práci, momentálne pripravujem svojich ľudí na to, aby mali všetko potrebné know-how, aby som mohol ísť na dovolenku. Tú plánujem asi v septembri, keď si povyberajú nahlásené dovolenky ony. Od minuloročného januára som mal len 1 deň dovolenky a 3 dni péenky. Inak som bol vždy rok a pol plne verný, s výnimkou vždy pár hodín, keď som odskočil psychiatrovi. Tých 21 dní dovolenky by som si mal začať pomaly vyberať, aby som sa regeneroval, len ako hovorím, ešte sa to zatiaľ na pracovisku na viac dní bezo mňa nezaobíde a je zdĺhavé a náročné zabezpečiť svoju zastúpiteľnosť. No už sa na tom pracuje, čo ma teší.

Ako sa mám? Včera večer som ešte upadal do temnoty. Dnes ráno som vstal asi o 9:40. Podarili sa mi niektoré základné úlohy, ktoré som si vytýčil na toto voľno. Takže som tým povzbudený. Dnes cítim viac nádeje. Pomaličky si nažívam, aj keď nič extra nerobím. Sedím doma na zadku pri PC, čo je moja typická obľúbená činnosť. V poslednom čase čítam aj mienkotvorné denníky, aj zahraničné agentúry, ale už aj slovenský bulvár. Vždy som to tak trochu odsudzoval v duchu myšlienky, že veľkí ľudia sa rozprávajú o myšlienkach, priemerní o udalostiach a podpriemerní o iných ľuďoch. Ja som chcel byť ten veľký alebo priemerný. A bulvár mi príde ako klebety o druhých ľuďoch (celebritách), teda čítanie pre podpriemerných ľudí. Teraz na to trochu mením názor, ale iba čiastočne, a síce že si občas niečo akože zaujímavé prečítam. Nechcem sa prízemne hodnotiť ako veľký, priemerný, podpriemerný. Jednoducho, ak ma niečo zaujme, prečo si neprečítať?   

Psychicky teda teraz lepšie, dá sa to vydržať, je to dnes akési normálnejšie a priemernejšie. Fyzicky dá sa, chudnutie nič moc, cvičenie takisto na nule.

Držím Vám, drahí forumáci, veľmi palce. Nechže sa Vám mocne darí.
So srdečným pozdravom
Matej
 

[historik]

Ahojte, drahí priatelia!   

Včera som išiel na poštu a do knižnice. No knižnica bola zatvorená. Tak som zašiel do obchodu. Mal som z toho všetkého veľký stres a doma som musel dlho oddychovať. Ale potom som pozeral TV. Posediačky mi to akosi nejde, nie je mi to vôbec pohodlné, nemám trpezlivosť sedieť a dávať pozor. To by som sa musel veľmi namáhať. Ale gauč máme, samozrejme, rozkladací. Tak som ho rozložil, a potom sa mi na ňom dobre ležalo. Tak som pozeral TV dosť dlho a to ma bavilo.   

historik

[venusa]

Ahojte,

ako sa mate?

Ja celkom fajn. Cez vikend som uspesne prezila sestrinu svadbu a teraz to este dospavam aj ked dnes som uz od skoreho rana hore. Po psychickej stranke je to so mnou velmi kolisave, chvilu je dobre, chvilu horsie a mam aj chvile ked uplne rezignujem a necham sa unasat melancholiou. Mam trosku zvysene lieky a mozno preto som unavenejsia ako obycajne. Inac je vsetko v pohode.

S pozdravom Venusa

[historik]

Ahojte, priatelia!   

venusa, teším sa, že sa máš lepšie.   Prajem Ti veľa optimizmu a radosti zo života, a aby tá nálada bola len dobrá.   

Ja som teraz pokojnejší.   Vstávať z postele sa mi síce nechcelo, ale keď som tak urobil, už som nejaké tie činnosti a povinnosti vybavil. Takže zatiaľ som pomerne aktívny.   

historik

[Matej]

 

[historik]

Ahojte, drahí priatelia!   

Matej, želám Ti, aby sa Tvoja nálada zlepšila.   

Ja mám aj dnes celkom dobrú náladu. No napriek tomu cítim, že pretrváva nejaká tá anhedónia, strata záujmov, strata motivácie a oslebenie vôle. Ale zatiaľ to zvládam.   Do melanchólie neupadám, ale naopak, teším sa z toho dobrého, čo ma obklopuje. Dnes som bol v knižnici a v obchode. A bolo mi tam, ako vždy, veľmi ťažko. Cítil som napätie a mal som nerozhodnosť. Navyše jednu knihu musím prečítať za necelý týždeň a potom vrátiť. To preto, lebo je koniec školského roka, a keďže ide o verejnú školskú knižnicu, v lete bude zatvorená. Dúfam, že to zvládnem.  Tá kniha nie je hrubá.

Ale napriek tomu, že som mal stres, po príchode domov som dokázal vypražiť si zemiaky a dosýta som sa najedol. Dal som si aj banán. Teraz si už môžem dovoliť zjesť jeden banán denne, hoci ony spôsobujú zápchu. Ale ja ju už dávno nemám, lebo každý deň, keď vstanem, nalačno jem veľa ovocia a zapíjam to vodou. Vypijem pritom celé dva hrnčeky. Niekedy aj viac. A na vyprázdňovanie to máva rýchly účinok.   Bez takéhoto ovocného preháňadla by to u mňa nefugovalo. No nevadí, aspoň mám ten prísun vitamínov.

Inak, dnes som sa zobudil o 6. hod. ráno a už som nespal. Ale dlhšie som ležal v posteli.

Trochu som sa venoval aj modelárstvu. Opracoval som a zlepil dokopy dve súčiastky. Snáď sa mi postupom času podarí dokončiť tie výrobky. Pozrel som si aj jednu svoju výšivku. Kedysi som vyšíval. Táto je taká maličká, ten obrúsok má rozmery asi 10 krát 15 cm, ale jeho dokončenie mi trvalo tuším dva roky.   No nejako som to vtedy zvládol.

Dnes ešte mám v pláne prečítať jednu kapitolu z Evanjelia a mal by som sa pustiť aj do tej knihy z knižnice. Trochu si poležím, trochu posedím, večer vyvenčím psa a potom spať. Aj TV by som si mohol pozrieť. Zajtra možno pôjdem do chrámu.

Zatiaľ toľko.

S pozdravom,
historik

[Matej]

Historik, máš môj obdiv. Tvoj životný štýl sa pohybuje v hraniciach, ktoré stanovuje Tvoja úzkosť a znížená stresová odolnosť, ale to, ako žiješ v takto definovaných podmienkach, je vskutku pekné a obdivuhodné. Veľmi sa mi to páči, buduješ si taký ten pokojný život, nažívanie, sústredenie sa hodnoty, ktoré Ti dodávajú zmysel a pochopenie. Si statočný. Len tak smelo ďalej! Držím Ti palce.   

Matej, želám Ti, aby sa Tvoja nálada zlepšila.   

Ďakujem. Presne to som si dnes u doktora uvedomil. Nebol som u neho na injekcii dlho, ale aj tú chvíľku sme prejednali môj stav a odchádzal som s dobrým dojmom. Zatiaľ na moje výpovede o zhoršení stavu nereagoval úpravou liekov, ale o mesiac mám prísť nalačno a vezmú krv (okrem iného, aj na hladinu valproátu sodného, stabilizátora nálady). Ak by sa mi naďalej zhoršoval stav, tak mám prísť aj skôr. Moju náladu pomenoval ako moróznu, čo vysvetlil ako formu nervozity, podráždenosti z dôvodu stresu, pričom ju zaradil medzi depresívne nálady. Z jeho vysvetlenia mi vysvitlo, že mojím hlavným problémom nie sú všetky tie neurotické tendencie a všelijaké vyfabulované myšlienkové konštrukcie, ktoré ma v rámci mojej spirituality či v rámci môjho celého života trápia. Ale mojím problémom sú nálady. Na tie sa musím pozerať ako na také, aké sú a čím sú. Sú to iba nálady. Dôkazom je, že v dobrej nálade náhle nemám žiadny neurotický problém a aj v oblasti môjho svetonázoru nemám bloky a ťažkosti. A keď mám zlú náladu, depresívnu a moróznu, tak je pre mňa ťažkým psychickým problémom už len si ísť umyť zuby.

Toto doktorovo naznačenie ma posunulo v myslení. Uvedomil som si, že mnoho mojich ťažkostí je vyfabulovaných depresívnou náladou a existujú len vtedy, keď pôsobí takáto nálada. Riešenie je nerobiť závery a rozhodnutia počas depresívnej nálady. A ani sa nebúriť voči ničomu a nikomu, nedráždiť sa, nerúhať sa. Je to proste len nálada, ktorá príde a pomaly odíde. Pár dní je tu, a potom zase na chvíľu je preč. Treba mi ju len odtrpieť a zniesť. S trpezlivosťou a nadhľadom, dívajúc sa na ňu ako na to, čím skutočne je. Len nálada.

A tak idem pokračovať v boji. Rozhodol sa statočnejšie niesť tie nálady, bez reptania. Večer som ešte trpel, lebo to bolo ťažké a bol som v tom až po uši. Ráno som trpel ďalej, ale už som vnímal, že som skôr obeť tej nálady, než že by som mal reálne problémy, o ktorých sa ma tá nálada snaží presvedčiť, že ich údajne mám. S takýmto postojom je trochu ľahšie s tým bojovať a ľahšie je to utrpenie úspešne zvládnuť...

Prajem Vám mnoho síl do Vašich zápasov. Držme sa.
So srdečným pozdravom
Matej
 

[historik]

Ahojte, milí priatelia!   

No tak ja som dnes po prebudení mal totálnu únavu vyvolanú extrémne nízkym tlakom. Dosahoval hodnotu iba 82/58. A pulz bol 47.   Teraz beriem niekoľko liekov, ktoré znižujú tlak a pulz. Nuž som sa ani nevedel odlepiť od postele.   Ale poriadne som sa napil vody a už je to lepšie, hoci mávam závraty. Včera večer som užil Atarax, lebo ma stále viac-menej trápi jeden chronický telesný zdravotný problém a mámam z toho obavy.   Ale, našťastie, do určitej (a dosť značnej) miery sa to liečbou zlepšilo, takže ma to tak nesužuje.

Všetky tie lieky dokopy vyvolali takéto zníženie tlaku krvi.

A keď mám zlú náladu, depresívnu a moróznu, tak je pre mňa ťažkým psychickým problémom už len si ísť umyť zuby.

Veru, aj ja mávam taký stav, že mi robí veľké problémy aj ten najjednoduchší úkon. To býva skoro každý deň (a možno aj úplne každý). Najmä po nejakom strese. A nejde len o také "náročné" úlohy, ako umyť si zuby a lebo umyť tanier a príbor, ale aj vstať a zatvoriť dvere, či okno je ťažké. Pred chvíľou som napr. potreboval iba odložiť pravítko do zásuvky a aj k tomu som sa musel donútiť. Rozmýšľal som, či to mám urobiť teraz, a budem to mať vybavené, alebo sa na to podujmem neskôr.   A chodiť na WC na malú potrebu mi vždy robí veľké ťažkozti. Strašne sa mi nechce vstávať ísť tam, a mám z toho prokrastináciu.   

Rozhodol sa statočnejšie niesť tie nálady, bez reptania.

Vskutku, Matej, toto je najdôležitejšie. O takýto prístup sa treba usilovať nám všetkým. My veľa veci nemôžeme ovplyvniť, nie je v našich silách odstrániť všetky tie príznaky, ktoré máme. Ale predsa len si to môžeme aj trochu uľahčiť, keď nebudeme príliš reptať, zmierime sa s danou situáciou a pretrpíme to. Tým sa tá nálada rýchlejšie zlepší.   Toto v naších silách do veľkej miery je - zmieriť sa s tým a nereptať. Taká cesta nás postupne privedie k lepšej nálade. Treba vyhľadávať a zameriavať pozornosť na príjemné a pozitívne drobnosti, ktoré nás obklopujú. Ja sa už usilujem naladiť na tie lepšie pocity aj tým, že sa snažím tu, na fóre písať príspevky v optimistickom duchu. Aj keď sa v nich zmieňujem o veľkých nepríjemnostiach. Takže si tu precvičujem optimistické myslenie.

S pozdravom,
historik

  

[historik]

Ahojte, drahí priatelia!   

Dnes sa cítim o niečo horšie. Objavila sa nejaká tá melanchólia, ale zďaleka nie zdrvujúca, nie taká, ktorá by ma zložila. Som smutný, že som tak ťažko chorý, no priznám sa Vám, že je to do veľkej miery príjemný smútok. Ide o sebaľútosť.  Ale nevadí, bez reptania sa to dobre zvláda.   

Ja mám epizodický priebeh ochorenia s progredujúcim deficitom už od skorého štádia, mám nepriaznivú prognózu, plazivý a progresívny vývoj. Toto píše môj lekár v lekárskych správach. Ale aj ja som povolaný k šťastiu. Mám možnosť tešiť sa z tých príjemných vecí, ktoré mi život prináša. Už aj apatiu, anhedóniu, či stratu motivácie znášam oveľa lepšie. Veľmi ma baví tráviť čas na internete, najmä na tomto fóre. A keď nesedím pri PC, len tak chodím z izby do izby. Zájdem do kuchyne, niečo zjem, vypijem hrnček vody. Potom si ľahnem na gauč a popozerám TV. Aj to ma teraz našťastie celkom baví. Zvyknem ležať aj na svojej posteli prikrytý dekou. Len tak si ležím a nič nerobím. Myslím, že mám oploštené emócie, ale teraz, s AD Citalecom, cítim aspoň taký kľud. Včera večer síce bolo napätie a musel som užiť Dormicum na spanie. No nádejam sa, že dnes sa mi podarí dobre spať aj bez neho. Už sa teším na spánok. A teraz si ešte dám dusenú cuketu. Aj na to sa teším, lebo som hladný. Takže idem to zjesť. Zatiaľ sa majte krásne, priatelia!   

S pozdravom,
historik