Re: Krátke príbehy

[Juraj]

Dominika bola veľmi pyšná žena, lebo bola tenká ako barbina. Na mužov mala vysoké nároky a mnoho ich odmietla, lebo žiaden sa jej nezdal dosť dobrý.

Ako hovorila, ona predsa nebude chodiť s nejakým sedemdesiatkilovým chriašteľom. Nakoniec si našla chlapa ktorý bol vysoký cez dva metre a vážil stopäťdesiat kíl. Ten, podľa jej slov, poskytne kvalitný genetický materiál pre jej potomkov.

Ubehli dve desaťročia. Dominika a jej muž majú dve, už dospelé deti. Majú dcéru, ktorá je po otcovi. Je vysoká dva metre a váži stopäťdesiat kíl. A majú chlapca ktorý je po mame. Meria meter päťdesiat a váži štyridsaťpäť kíl.

[Juraj]

Po ulici kráča hrdá mamička. Tlačí pred sebou kočík. V kočíku leží bábo. Bábo je malé, ružové, bacuľaté, zabalené v pestrofarebnom fusaku. Radosť naň pozrieť. V rúčkach drží smartfón a jemne svojimi prštekmi hladí displej, scrolluje. Na displeji sa mihajú veselé obrázky. Dieťa na ne hľadí a usmieva sa. Kiež by bolo čo najviac takých šťastných detí so smartfónmi vo svojich nežných malých rúčkach.

[Mous]

@Juraj

[Juraj]

Jožko Cígeľ bol slepý. Žil biedny život ťažko zdravotne postihnutého, ľudí sa stránil a zo svojho bytu len málokedy vychádzal. Jeho jedinou radosťou bola pastierska píšťalka. Hrával na ňu každý deň, raz veselé a inokedy smutné melódie. Všetko bolo v poriadku až do chvíle kým sa do bytu nad ním neprisťahovala slobodná matka s troma malými deťmi a dvoma psami. Tá nenávidela keď sused hrával, rušilo a rozčuľovalo ju to. Vždy keď začal, pobehovala po izbe a vykrikovala: debil jeden trafený, už zase vypiskuje! Prečo s tým neprestane?! A chytila topánku a búchala ňou do podlahy. Alebo zobrala metlu a trieskala ňou do stúpačiek. Takto to bolo každý deň. Slepý Jožko hral na píšťalke a jeho suseda vyklopávala a vulgárne mu nadávala.

[Juraj]

Prenesme sa na jedno z bratislavských sídlisk. Vidíme po ňom kráčať mladú, krásnu a sebavedomú ženu, pipinu. Má gélové nechty, zvodné kačacie pery, umelé mihalnice a nosí výrazný makeup. Veľmi hrdá je na svoj zadok, v ktorom má voperované dva obrovské silikónové implantáty. Jej zadok taký veľký že kvôli nemu nedokáže ležať na chrbte, a nosiť môže iba legíny, lebo žiadne iné nohavice sa nedokážu dostatočne natiahnuť. Naša pipina je na všetkých zoznamkách, a intenzívne randí s mužmi, stále je však single, lebo žiaden chlap sa jej nezdá dosť dobrý. Teraz kráča po chodníku, v ruke má smartfón a obzerá si v ňom svoju tvár. Náhle ostane stáť s pootvorenými ústami a nechápavo pozerať pred seba. Pár metrov pred ňou stojí medvedica. Boh vie ako sa do mesta dostala. Pipina za zvrtne a začne utekať. Medvedica sa pustí za ňou. Po pár metroch ju dobehne, zahryzne sa jej do zadku a vytrhne z neho jeden silikónový implantát! Majestátne zviera potom mocne zaručí a rozbehne sa do lesa. Zakrátko príde sanitka, ktorá zranenú ženu odvezie do nemocnice. Prípad sa okamžite dostane do médií. Podľa aktivistov ľudia ťažia drevo a stavajú diaľnice, čím zasahujú do životného priestoru medveďov, tie sa potom cítia ohrozené, dezorientované a vo výnimočných prípadoch sa môžu zatúlať do miest. Odstrel určite nie je riešením, a medvede stále potrebujú našu ochranu, zdôrazňujú aktivisti.