Re: Ako sa dnes máš? 3

[Matej]

Helou

A tu je avizovaný druhý príspevok. Chcel som ho pôvodne napísať hneď, ale niečo mi do toho vošlo, tak sa to nejako odložilo až na dnes.

Chcel by som Vám s radosťou oznámiť, že som v stredu na študijnom odovzdal úspešne dokončenú, do hrebeňovej väzby zviazanú, olicencovanú, na 2 CD napálenú a do univerzitných systémov nahratú bakalársku záverečnú prácu. Štyri exempláre a 2CD.

Ešte v minulý piatok takto pred týždňom som sa odhodlal zdvihnúť cudzie číslo a to mi volali zo školy, aby mi oznámili, že v stredu mám termín na odovzdanie Bc. práce. Tak som zrýchlil makačku na socialistických 120%, aj keď bez dlhších prestávok to proste nešlo. Ale stihol som to načas. Školiteľ si ju celú čítal a po jej kompletnom skonzultovaní ma pochválil, že reku som to celkove napísal veľmi dobre. Iste, radil mi, čo som tam ešte mohol viac rozvinúť, ale čo už, keď termín horel a práca už čakala na svoj finiš v podobe hrebeňovania. Je to najmä moja vina, mal som celý jún a nezvládol som systematicky každý deň na tom robiť. Ale všetci sa doma tešíme, že sa to podarilo nakoniec načas a už to v týchto chvíľach asi číta aj oponent. Oponentom mi je istý docent, ktorý má na škole povesť, že nerobí študentom na obhajobe problémy. Že reku je zhovievavý a stalo sa, že dal lepšiu známku než školiteľ. Uvidíme. Posudok budem mať až niekedy po 10. auguste, pričom štátnice plus obhajobu plus príjimačky na mgr. štúdium mám v jeden deň, a to 24. augusta. Zdá sa mi to dosť neskoro, ale aspoň sa môžem dôkladne naučiť a doučiť.

------

Dnes som bol na včeličke. Dopadlo to dobre. Ako ste čítali v predchádzajúcom mojom príspevku, tak veru som mal návrat červenania a sociálnej úzkosti i vzťahovačnosti, keď som vybavoval veci po meste v súvislosti s bakalárkou. Je to smutné, proste som zabudol si dať Oxazepam, že šak aj tak si ho často nedávam. No zdá sa, že keď idem sám na ulicu, tak ho naozaj potrebujem. Som poučený. Psychicky sa mám teraz pomerne dobre. Bývam unavený, obzvlášť sa mi ťažko niečo robí doobeda. Riešim to energetickými nápojmi a čokoládovým kapučínom, ale aj tak sa preberám až do druhej poobede. Fyzicky, odkedy pijem zajačicu deci každé ráno nalačno, tak je všetko temer o.k. Ale proktologické bolesti sú čiastočne nahradené bolesťami brucha a plynatosťou. No to sa dá zniesť, na rozdiel od tamtoho, čo bolo predtým. Chudnutie je na tom teraz biedne, zase som prestal cvičiť, najmä v dobe, keď som sa venoval intenzívnejšie bakalárke. Teraz by som chcel znovu nabehnúť na režim chudnutia a cvičiť každé ráno aspoň 25 až 30 minút na eliptickom trenažéri. Myslím, že mi to v týchto týždňoch učenia na štátnice bude časovo dobre umožnené.

------

Teraz sa mi aj rysuje jedna pracovná ponuka. Je to oblasť obchodu s internetovou reklamou a MLM marketingom pre istú osvedčenú spoločnosť ako jej affiliate. Také privyrobenie si. Čítal som si zaškolovacie materiály, ktoré mi poskytla sponzorka, a uvidí sa, či sa na to podujmem. Ale baviť by ma to bavilo, len je to trošku ťažké. Ale čo nie je? Ak by som z toho mal nejaký zisk, určite by som ho vrazil najmä sem, teda do stránky, prípadne do ďalšieho projektu, ktorý rozbieham a kde by som potreboval za malú finančnú odmenu Vašu pomoc. Myslím to tak, ako som to myslel vtedy, keď som hovoril dávnejšie, že by som si niektorých z Vás najal na tvorbu webového obsahu. Alebo aj iných záujemcov. Veľmi potom túžim, ale to je len vízia. Teraz rozpracúvam stratégiu, ako víziu uskutočniť. A to všetko popri učení sa na štátnice a následnom 4. ročníku mojej školy, ktorý ma pravdepodobne čaká, a to aj s cestovaním. Viem, že je to pre moje psychické kapacity velice zaťažujúce a môžem sa zosypať, ako sa to stalo už x-krát. Ale veľmi túžim po aktívnom a proaktívnom živote. Pasivitu, ktorá ma ovláda hlavne doobeda, tú vnímam ako nepriateľa. Nie som proste sedavý typ, už aj to, že som ustavične nervózny a furt musím chodiť, motoricky sa pohybovať nohami všade po byte (aj dneska v čakárni u doktora som celý čas chodil hore-dole), tak už aj to naznačuje, že proste potrebujem k životu činnosť. Ísť spať s pocitom, že "zase som nič dneska neurobil", je pre mňa jeden z najhorších. Joj, ospravedlňujem, nejak som sa rozrečnil a pritom som chcel len vecne informovať, čo je nové. Prepáčte mi moju ukecanosť.

------

Želám Vám veľa pohody a pokoja. A píšte, veď viete, že na výhru týždňovej ceny Majstra fóra nie je treba veľa. Stačí dva, tri príspevky a bezpochyby budete na našom malom fóre prví. A sobota, kedy sa týždeň vyhodnocuje, je už zajtra.

Ahoj.

Matej

[Matej]

S radosťou Vám oznamujem, že máme nového víťaza týždňovej ceny a titulu Majstra fóra za uplynulý týždeň! Kto je novým majstrom fóra? Odpoveď nájdete v sekcii "Sieň slávy" dole. Víťazovi gratulujem.

[venusa]

Ahojte,

tento vikend som prezila mimoriadne aktivne. Co je u mna neobvykle. Venovala som kopu casu socializacii aj ked som sa pri tom necitila prijemne. Tak ako uz spominali Robo a Matej, svoju ulohu zohral aj strach a obavy z toho, ze sa ludia bavia na moj ucet a rozpravaju o mne. Akosi som si v danom momente nevedela vysvetlit, ze tych ludi okolo proste nezaujimam, teraz ked som v bezpeci domova je mi jednoduchsie priznat si to ale v danej situacii, to bol ten najvacsi problem a nevedela som sa chovat spontanne a byt jednoducho sama seebou. Uplne ma pohltil strach a neprijemne pocity. CHcelo by to barlicku aku pouziva Matej vo forme lieku. Aj ked polovica Oxazepamu mi uz davno nepomaha kedze som na sedativa navyknuta, pretoze ich uzivam tri krat denne. Musim sa dohodnut so svojou psychiatrickou na tom, ze ich budem uzivat len podla potreby ale vo vyssej davke, takto by to malo byt vyhovujuce.

Teraz sa snazim cvicit mozog pred nastupom do skoly a nejaky cas kazdy den travim pocitanim matematiky a je to vyhodne aj v tom, ze mam zo seba aj lepsi pocit ked sa mi nieco podari a cas travim zmysluplnejsie. Cosa tyka ochorenia mam pocit, ze som stabilizovana. Lieky mi pomahaju tak ako maju aj ked sa mi zda ze na vecer mam privysoku davku lieku. Problem je v tom, ze bez nich nezaspim ale ked uz zaspim rano sa neviem prebrat a spim pridlho. Zatial si to vdaka prazdninam mozem dovolit ale od septembra to bude ovela horsie. A tak sa znova dostavam k rade ktoru mi moja psychiatricka stale opakuje: Vsetko je to len o cviku apremahani sa, vysledky sa dostavia a casom to budem brat ako samozrejmost.

[Tuto]

Ahoj Matej,
nehnevaj sa na mňa, ale môj názor na tú súťaž, čo si zaviedol je negatívny. Keby sme tu produkovali nejaké komentáre ku knihám, piesňam, filmom... nebol by to problém. Tu však píšeme o našich zdravotných problémoch. Nepríde mi to vôbec vhodné robiť z takýchto záležitostí akési preteky. Ak sa rozhodneš na pokračovaní tejto súťaži, mňa prosím vynechaj.

,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,

Ahoj venusa,
držím Ti samozrejme palce, aby Ti to trénovanie dodalo nielen energiu, ale aj následné výsledky. Schizofrénne ochorenia rozhodne nevylučujú úspešné štúdium dokonca ani vynikajúce študijné výsledky. Je samozrejme dobré utvoriť dobrý vzťah s psychiatrom a na základe neho vylaďovať medikamenty smerom k normálu.

[Matej]

Ahoj Matej,
nehnevaj sa na mňa, ale môj názor na tú súťaž, čo si zaviedol je negatívny.

To ma mrzí, že sa Ti tá súťaž nepozdáva. Chcel som len posmeliť našich členov, aby viac písali a tvorili, aby to tu trochu viac žilo, lebo voľakedy to tu bolo oveľa živšie. Mrzí ma to. Vzhľadom na to, že Ty si jeden z najaktívnejších členov a vzhľadom na to, že Tvoje slovo moderátora si veľmi vážim, tak tú súťaž teda pozastavím.

[regina]

Ahojte!

Už som sem dlhšie nepísala, tak som sa rozhodla, že podám aj ja správu o tom ako sa mám. Pretrváva u mna stabilizovaný stav s min. dávkou liekov. Uzívam len po jednej tabletke pntipsychotiká Abilify 15 mg a 1 tabletku antidepresív Mollome 150 mg.

Stav mám síce stabilizovaný, no mierne výkyvy nálad pretrvávajú. Po 2-3 aktívnych dňoch nasleduje den, dva ci tri depresívnejsie dni. V tieto dni sú moje doobedia chabé. Ťažko sa mi vstáva z postele a ked aj vstanem znova sa po chvíli uložím do ležatej polohy. Casto sa to v tieto dni taká az do obeda. Musím sa vsak prekonávať, lebo mám doma prázdninujúceho syna a snažím sa oňho postarať, teda dať mu raňajky, navariť alebo zohriať obed. Poobede väčšinou chodíme bicyklom alebo pešo do susednej dediny k rodine a na nákup. Okrem toho raz do týzdna upratujem a cez víkendy, ktoré sú rušnejsie lebo domov mi chodí aj muž a dcéra, okrem vyvárania, vypekania periem a žehlím. Cez týždeň je na mne i starostlivosť o záhradu. Snažím sa to všetko zvládať, no občas sa mi to niekde nakopí práve pre pretrvávajúce depresívne nálady.

Najradšej však čas trávim na internete čítaním, občasným diskutovaním na niektorých fórach a pravidelnou návštevou faceboocu a chatovaním s priateľmi.

Tých ozajstných priatelov mi po mojej invalidizácii zostalo len málo, snažím sa byť s nimi čo najčastejšie v kontakte. No našla som si niektorých nových - virtuálnych. Poznám ich z diskusií a z faceboocu a stále sa spoznávame. K stretnutiu s nimi som sa zatial neodhodlala. Mám obavy vyplývajúce z mojej choroby, že by som bola málo komunikatívna alebo nezapadla?! Viem vyplýva to z mojej urcitej straty sebavedomia...

Coskoro ma vsak caká pár dní u rodiny v horách. Dúfam, že nám vyjde pocasie a príde i na turistiku. Už sa teším na zmenu prostredia, na sviezi horský vzduch.

Rada sem chodím a čítam Vaše príspevky (pravdupovediac takmer som zabudla ako sa prihlasujem, co som tu už dlhsie nebola aktívna). Ani Matejova súťaž ma nemotivovala pridať príspevok, skor naopak..., hoci viem, že Matej chcel dosiahnuť, aby sme písali castejsie a viacerí. Aj mna tesí, ked je to tu aktívnejsie, je viac podnetov a je sa k comu vyjadrovat. som vsak rada, Matej, že si na Tutov podnet súťaž pozastavil.

Vsrtkých pozdravujem a prajem vela pozitívnych dní

[Matej]

Ahoj priatelia

Som trochu dnes smutný, lebo som sa pohádal s tatinom. On urazil mamu ohľadom varenia, tak som mu vynadal, potom mi on vynadal, že sa nemám ja čo starať do ich vzťahu, a potom som mu v tom hneve vytkol, aký je namyslený a že on si môže urážať a ja ani nemôžem hájiť svoju mamu len preto, lebo útočníkom je môj otec, voči ktorému mám vraj mať rešpekt. A potom mi vytkol moju nesebestačnosť, čo mi veľmi ublížilo, tak som mu strašne nahlas vykričal, že nesebestačnosť mi spôsobil on tým, že sa ožieral celé moje detstvo a pubertu každý deň a že mi svojím alkoholizmom a neharmonickým detstvom spôsobil túto moju chorobu, ktorá ma nesebastačným v dvadsiatich šiestich rokoch veku urobila. Rozzúrení sme sa rozišli. A teraz neviem, ako sa mám k nemu prihovoriť, lebo už ma to mrzí, možno azda aj jeho, a nechcem zas celé dni vedľa neho chodiť s tým, že sa spolu nebavíme a že sa ignorujeme. Mal som veľkú zlosť, ale už ma prešla, a teraz nastúpila ľútosť. Aj som si poplakal.

V tieto dni som trochu odpočíval po tom, ako som odovzdal bakalárku. A teraz už sa bude treba učiť na štátnice. Mám na to zhruba 3 týždne. Vôbec sa mi nechce, ale už to treba dotiahnuť do konca konečne. Patrilo by sa. Ten MLM marketing sa mi trochu darí, ale zatiaľ aj tak získavam pre svoju spoločnosť zákazníkov len tým, že podávam na zahraničné servery inzeráty. Spoločnosť mi ešte žiadneho zákazníka nepridelila, lebo som ešte nesplnil kritériá. Ich splnenie mám naplánované na 4. augusta. Teraz iba podávam inzeráty a poberám malú dennú províziu, ktorú - vzhľadom na to, že je veľmi malá - hneď reinvestujem naspäť do systému.

Momentálne sa vo mne stále rozburujú hladiny, filozoficko-teologické. Nemyslím, že ide o pseudofilozofovanie. Viete, ja si bezpochyby priznám, ak pseudofilozofujem a mám to ako príznak poruchy, ale teraz o pseudofilozofovanie nejde. Spojil som sa s viacerými, ktorí týmto procesom prešli, a pritom sú duševne zdraví. Je to jednoducho transformácia svetonázoru, ktorá vyvoláva nepokoj a veľké pochybnosti, hľadanie, čítanie. Áno, vlastne celé dni stále len čítam na internete aj knižne rôzne pohľady, názory, myšlienky. A zvažujem všetko. Uvidíme, ako to dopadne, ale ak to dopadne tak, ako sa to sľubne vyvíja, nebudem môcť pokračovať v štúdiu. Rodičia stále hovoria, že by bolo zaujímavé konečne vyskúšať zárobkovú činnosť v mojom veku. Tak asi do toho pôjdem. Ale ako hovorím, proces vyzieravania nových pohľadov ešte nie je dokončený, tak všeličo sa môže furt zmeniť.

Psychicky, až na ten smútok z hádky, som sa mal dobre. Ale je pravdou, že som stále doma zavretý, tak potom ani nemôžem jasne vyskúšavať svoju psychickú odolnosť či neodolnosť. Fyzicky je to v poriadku tiež, ak nerátam isté problémy s trávením, ktoré sú spojené asi s intoleranciou nejakého jedla, azda laktózy, neviem. Lenže test, ktorý by to zistil, si hradí pacient sám a stojí stovky eur.

Spánok je tiež v pohode, len akurát že zase pijem každý deň energy drink, pretože som doobeda veľmi unavený. Je zvláštne, že sa tak stáva najmä po vzatí liekov, a pritom si dávam ráno len Orfiril 500 mg a Escitil 10 mg, prípadne probiotiká. Neviem, čo ma tam môže tak strašne tlmiť.

Ďakujem teda za vypočutie. A prajem všetkým krásny rozbehnutý víkend.

S pozdravom
Matej

[Matej]

S tou hádkou to dobre dopadlo. Som sa mu prihovoril, že mám záujem o zmierenie a že nechcem byť pohádaný. A on reagoval dobre, vysvetlili sme si nakrátko situáciu pekne v kľude, a potom sme hneď prešli na iné témy, myslím že téma "sprchovanie v studenej vode" (lebo nám 3 týždne netečie teplá voda) a téma "olympijské športy". Takže fajn. To je asi prvýkrát, čo prebehla taká ostrá hádka s hučaním a pritom k uzmiereniu došlo hneď v deň hádky. Som nadšený.

Krásny deň prajem.

[Tuto]

Čaute,
u mňa tak akosi. Zďaleka nedosahujem výsledky spred hospitalizácie, ale môžem napísať, že sa posúvam vpred. Snáď najviac hnevá vplyv večerných liekov ráno a v doobedí. V tomto čase hlavne oddychujem. Ohľadom zamestnania si na veľa netrúfam. Viem, že keby sa našlo niečo jednoduché, zvládol by som to. Na druhej strane aj študenti cez prázniny brigádujú väčšinou v továrniach pri pásoch a to nie je žiaden med. Momentálne nemám žiadnu vedomosť o niečom prijateľnom. Ďalšou vecou, ktorá je iná od poslednej hospitalizácie je výrazne ľahšia unaviteľnosť. Veľmi ťažko sa tak dostávam k dlhodobej aktívnej činnosti.

No dobre, snáď bude zasa lepšie.

Majte sa. Tuto

[Robo]

Ahojte kamaráti. Včera som bol dosť smutný a skoro som sa rozplakal, lebo som bol sám. Dnes som ale navštívil kamaráta-vozičkára Martina. Boli sme v Madarase, dali sme si halušky s bryndzou a na pitie sprite. Minule sme si dali tiež v Madarase pizzu a pivo. Som rád, že mám takého dobrého kamaráta. Včera som išiel s mamkou do Tesca, a stretol som tam Martina aj s Tonkou, ako nakupovali. Bola tam aj Martinova mamka, lebo ona tam robí v čistiarni čo je v Tescu. Povedal som mu, že zajtra ho navštívim a tak sa aj stalo. Okrem Madarasu-shopping centra som dnes s Martinom bol aj v Hypernove-tam si kúpil novú knihu, ktorá má názov striebro pre Paľa. Nemal ale dosť peňazí, aby si sú knihu kúpil, tak sme išli do Tesca ku jeho mamke, dala mu peniaze na knihu a išli sme naspäť do Hypernovy, kde si kúpil spomínanú knihu. Ja som ho odprevadil a potom som už išiel domov.Čo sa týka mojej práce, tak som na absolventskej praxi u nás v katolíckej charite. Pracujem tam od apríla do konca septembra, čiže pol roka. A čo bude potom-myslím tým, že či ma nechajú pracovať v charite-lebo teraz ma platí úrad práce a nie zamestnávateľ, tak uvidím, že ako to bude... Vybavil som si ale takúto vec, že od septembra budem roznášať po meste Katolícke noviny a možno aj Kaufland, alebo Tesco-letáky. Ulice v našom okolí by som poroznášal letáky aj sám a na dlhšiu vzdialenosť-napr. na sídliská by mi pomohla mamka a to tak, že by išla so mnou na aute a spolu by sme roznášali tie noviny a letáky... V práci sú stáli-dlhodobí zamestnanci, dobrovoľníci a iba ja som na absolventskej praxi. Jedna dobrovoľníčka mi raz povedala, že nás všetkých dobrovoľníkov a j mňa ohovárajú. Nebral som to vôbec vážne... Po pár dňoch mi povedala znovu, že ohovárajú, že vraj všetkých aj ju aj mňa. Pýtal som sa jej, že čo o mne hovoria a ona mi povedala, že hovoria na mňa, že "neviem" dať pozor na deti a podobne. Ja som jej potom povedal, že ja som to nepočul a aj keby ma zamestnanci ohovárali a pokiaľ to ohováranie nepočujem, tak ako ona, tak si je to srdečne jedno. Včera moja "nadriadená povedala citujem: Mám veľa nezištných plánov, nikto o nich nevie a nehovorím ich celému svetu... Ktovie, čo tým myslela, Druhá "nadriadená- sestra Nikodema raz povedala, že citujem: "Och, keby už bol september, že končíte... Takúto skupinu sme tu ešte nemali... No neviem, že čo si mám o tom myslieť... Dnes sme sa boli prejsť z roboty-z charity ku rieke, dali sme si zmrzlinu a išli sme naspäť. Včera sme išli tiež z roboty do mesta ku fontáne, deti zjedli desiatu-mali banány a mi sme pili vodu. Včera som bol aj na kontrole pri svojej psychiatričke. Kontrola dopadla dobre, doktorka je rada, že nepočujem "hlasy". Vždy mi píše, to čo jej poviem, že ako sa mám a podobne, a potom mi na každý nález napíše, že som lucídny, senzitívne vzťahovačný, introvert a podobne. Čo sa týka mojej priateľky, tak sme vždy každý večer v telefonickom kontakte.Moja priateľka bola u nás na Spišský trh a pravdepodobne aj ja pôjdem koncom septembra ku nej na návštevu-na ich jarmok. Minulý víkend som bol s mamkou-išli sme autom ku babke do Žakaroviec, dodatočne zablahoželať babke Anne k meninám a aj tete k narodeninám. Tento víkend by zas mal k ním prísť ujo s bratrancom. Potom v novembri príde babka s tetou do mesta "prezimovať" v tetinom byte a na leto pôjdu zas do Žakaroviec. Takže asi tak...Pred týždňom nám zdochol pes... Majte sa krásne, a "píšte básne"... Robo.

[venusa]

ahojte,
posledne dni mam akosi aktivnejsie. asi je to tym, ze mamka ma dovolenku a tak sme sa ju rozhodli nepresediet doma ale stale volakde lozime. dnes sme boli napriklad na kupalisku, citila som sa tam velmi neprijemne. ja mam od svojej psychiatricky zakazane vystavovat sa priamemu slnku a tak sme si dali deku do chladku, ja som si nechala tricko a na hlave som mala capicu. nedaleko od nas sa rozlozila skupinka asi 14 rocnych dievcat. cely cas som mala neprijemny pocit z toho, ze na nas zazeraju ale prikladala som to svojej domyslavosti. az do momentu ked na nas dievcata zacali vyplazovat jazyky a ked sa k nim mamka otocila chrbtom ukazovali neslusne gesta. bola som z toho dost mimo. nedokazala som to ignorovat a tvarit sa ze nic nevidim. chcela som odtial odist a uz sa tam nevratit ale mamka mi vtedy povedala, ze nemozem do nekonecna utekat pred aroganciou inych.

po chvili som to uz nevydrzala a spravila som nieco, co som so svojou silnou socialnou fobiou nikdy neurobila. postavila som sa odkracala som k nim a kludnym ale istym hlasom som im povedala, ze ak maju nejaky problem nech mi to povedia do oci a nech sa neznizuju k takymto trapnostiam. potom prestali.

bola som na seba pysna a aj mamka. neviem, co ma k tomu viedlo ale prvy krat som sa postavila strachu a konala som ako skutocne dospely clovek.

[Tuto]

Ahoj Robo,
viem, že Tvoje problémy s ľuďmi v zamestnaní nie sú zanedbateľné. Na druhej strane si prácu rozhodne udrž a ber nezrovnalosti v nej ako prechodné. Držím Ti palce a je super, že Ti to všetko takto ide.

................................

Ahoj venusa,
variácie našej choroby prinášajú veľa ťažkostí. Je veľmi dobre, že si určitú časť tak výborne zvládla. Iste pokračuj v zdolávaní týchto problémov a doplním, že Ti želám, aby ich bolo čo najmenej.

...................................

U mňa v zásade po starom. Únava sa ma drží minimálne polku bežného dňa. Nevynechávam takpovediac štúdium, spravím takú trochu práce na záhrade, šport je na 0, ale prechádzky na niekoľko kilometrov v závislosti od počasia sú časté, občas vybehnem so známymi kdesi do mesta, tradične sa rád stretávam s rodinou, v rámci oddychu si rád pozriem TV, na večer sa vyskytujem na Nete.

Ohľadom choroby asi toľko, že problémy mi robia skôr večerné lieky ako ochorenie. Nie je výnimočné, že som "o ničom", teda v podstate bez energie, ktorá je pre zdravých úplne bežná. Niekedy sa v tejto veci stretávam s nepochopením od najbližších a ich rady mi pripadajú v podstate realizovateľné asi tak smutného zdravého. V malej miere mám depresiu, v malom aj sociálna fóbia. Spánkový režim mám posunutý, u mňa je to tradícia. Tabakizmus ma neopustil.ň

Majte sa. Tuto