Re: Ako sa dnes máš? 3

[Tuto]

Ahoj viki,
je mi ľúto, že sa Tvoj zdravotný stav takto zhoršil. Písala si o tom, ako Ti medikamenty doktorka poznižovala. Podľa môjho názoru by si mala rozmýšľať o novom psychiatrovi. Lieky predstavujú základ pre primerané udržanie zdravotného stavu. Veľmi sa tak divím Tvojej doktorke, ktorá akoby priamo vyvolala a je zodpovedná za zhoršenie, ktoré momentálne máš.

Každopádne budem na Teba myslieť, keď budeš v nemocnici, aby si z nej bola čo najskôr doma a v kompenzovanom stave. Nemaj o seba strach, je veľmi pravdepodobné, že Ti vyladia lieky už správne, a to z dôvodu, že už si na tom bola relatívne dobre.

Už teraz sa teším ak nám po čase sem zase napíšeš, že si už z nemocnice doma a primerane sa Ti darí. Nezabudni si na hospitalizáciu zobrať aj nejaké rozptýlenie v podobe knihy, učebnice, kariet... , lebo v nemocnici to je niekedy úporné s ničnerobením.

Želám Ti v rámci možností pekný zbytok víkendu a skoré uzdravenie.
Tuto

[Matej]

Helou

Tak konečne sa ozývam, ako ma Tuto vyzval. Napíšem, ako sa mám a čo porábam celé dni.

Ale najprv chcem vyjadriť obrovské potešenie, ba až nadšenie, že nám Laura zase začala písať. Ahoj Laura! Vitaj, moc si tu chýbala. Ale som rád, že si už dlhšie fórum sledovala aspoň pasívne. Prajem Ti veľa šťastných príspevkov.

Tiež vyjadrujem veľkú radosť, že aj súpútník Lapaj sa nám ozval. Super!

A nemôžem napokon nezagratulovať Tutovi, že drží fórum pohromade tým, že neochvejne prispieva. Gratulujem, len tak ďalej!

Čo robím celé dni? Viete, mám akúsi krízu ohľadom fóra, a síce, že teraz, keď sú prázdniny, tak akosi nemám stres, a preto som v podstate v dobrom zdravotnom stave. Po psychickej stránke sa slušne držím, srší zo mňa optimizmus a pravidelná dobrá nálada. Spánok občas dolaďujem Prothazinom, aby som v týchto horúčavách ľahšie zaspal, ale to je len drobnosť - taký Tuto berie skutočnejšie uspávadlá. No a vzhľadom na to, že sa mám k svetu, tak nie som tak veľmi motivovaný sem prispievať. Ja trubadúr som si totiž zvykol, že prispievam hlavne vtedy, keď sa mám zle. Možno to poznáte aj z vlastnej skúsenosti. Keď mi je zle, tak vtedy by som to tu rozoberal na siahodlhé príspevky. Ale keď sa mám dobre, tak sa bojím, či by som tým niekoho nenaštval alebo nezranil. Vidím, že viki je na tom teraz zle a asi aj iní, takže neviem. Niekomu Matejova dobrá nálada pomôže, a niekoho naštve, že sa chválim. Ale niekoho vie aj naštvať, že sa vypisujú aj smutné príspevky, chi. Takže veľa chutí tu môže byť.

Avšak, Tuto, veľmi ma inšpiruješ v tom, že prispievaš, aj keď vlastne prichádza na um "len" problém so spánkom a fajčením. Čiže inak v pohode a aj tak prispeješ. Je to veľmi osožné, ľudia to tu čítajú a to je fajn. Ja sa z Tvojho príkladu chcem poučiť, preto by som, dúfam, mohol začať prispievať oveľa častejšie. Veď mám prázdniny, tak môžem investovať trochu času do toho, aby som Vám napísal, čo je nové. Možno mi napadne aj nejaká téma a rozprúdi sa debata ako za starých čias.

Takže čo to robievam? Vlastne nič. Flákam sa. Ale snažím sa užitočne tráviť čas, hoci až príliš často mi to nevyjde. Hrám sa PC hry, to zabije kopec času. Potom tvorím nejaké webové projekty, ale zatiaľ je to v začiatkoch, takže ešte sa tam nedá surferovi ani poriadne prísť a niečo si prečítať. Čítam nejaké knihy, alebo surfujem po nete a čítam články. Ani nie blogové, ale skôr odborné alebo nejaké záujmové (napr. ako sa dá jesť zdravo, ako sa učiť, a rôzne články poskytujúce v rôznych oblastiach "know-how"). Veru, získavanie know-how ma baví.

Napríklad som chcel začať drobne podnikať. Ale rozhodol som sa, že to nechám až na obdobie po škole. Teraz sa musím sústrediť hlavne na školu, za ktorú sa bude aj platiť, takže nemožno investovať do podnikateľského zámeru. Hm.

Veľa času som strávil na stránke, ako byť úspešný v živote (http://uspech-ako.sk). Výrazne mi to pomohlo bojovať proti depresii a najmä negatívnej mentalite a zmýšľaniu. Vlastne už takmer vôbec negatívne nevidím veci. A keďže som chodil na chat, kde sa často negatívne hodnotili veci, tak som dokázal odtiaľ odísť, a už úspešne abstinujem od chatu týždeň. Možno je to málo, ale na chattera, ktorý roky chatoval každý deň, je to slušné, chi.

Zdravotne sa mám teda vlastne dobre. Ide to. Mám nového psychiatra. Tá predošlá lekárka odišla niekam na nové pracovisko a keďže som s ňou nebol spokojný, tak ma to do istej miery potešilo. Teraz sa ma ujal iný lekár a zdá sa, že je kvalitný a dobrý. Vysadil mi trebárs konečne ten Kventiax, ktorý som aj tak nebral. Ja som sa mu s tým opakovane priznal, že ho neberiem a povedal som dôvody, a on to akceptoval a naozaj ho vysadil so slovami: "Ja si tiež myslím, že by vám ten Risperdal Consta mal ako antipsychotikum stačiť." Takže super.

Teraz beriem teda Orfiril Long 1000 večer a 500 ráno... ďalej Escitil 10 mg ráno a 10 na obed, tiež Risperdal Consta injekčne každé dva týždne. Občas, ale už dosť zriedka, si dám Rivotril 0,5 mg. A takisto sem-tam ten Prothazin, keď nemôžem zaspať. No ale ten Prothazin a Rivotril sú vskutku len nepravidelné lieky u mňa.

Tak zatiaľ toľko. Keď mi niečo napadne, tak napíšem. Držím Vám pevne pršteky, aby ste sa mali nielen obstojne, ale aj dobre a kvalitne.

Ahoj.

[anonym]

ahojte

pisem v case (mo)mentalnej krizi. mam pocit, ze sa nikdy, ale naozaj nikdy nedam uz dokopy. snazim sa, snazim, ale nejde to. uz cele roky je moj zivot poznaceny postupnym upadkom.



a pritom je zivot taky krasny

[anonym]

jeeeeeeee, ja oslavujem 800-tiny

[anonym]

ach, priatelia, mam toho tolko na srdci...priamo to zo mna tryska na kvety na balkone...bojim sa, aby sa nechytili susede vlasy, ked sa bude prececurat na balkone.

[anonym]

je to hrozne, ked si predstavim, ze som len zlomok cloveka, ktorym by som mohol byt keby som bol zdravy...hyril by som, bol by som stastny, dokazal by som urobit stastnych ludi okolo seba...nechcem sa vyhovarat na chorobu, hoci to tak moze vyznievat...neviem.

[Tuto]

Ahoj všetci,
dúfam, že sa máte dobre a aspoň zvoľna si aj užívate tieto pekné dni naplnené slnečnými lúčami.

Ja sa mám relatívne dobre. Fakticky som opäť bez práce, len na účet mi pribudli peniaze za odvedený job. Tomu som celkom rád. Mnohokrát som uvažoval nad tým zobrať prácu na plný úväzok. Takto som už pár krát aj konal. Najdlhšie som vydržal tri mesiace. Výsledkom bola statočná mánia riešená asi pol roka v domácom prostredí. Dosť ma to vzalo. Inokedy moja dĺžka zamestnania neprekračovala mesiac a pol. Zo zaťatými zubami som sa držal v práci, ale cítil som sa tam hrozne. Neustále som bol ospalý, bojoval som s únavou, často, priam stále, ma zvierala úzkosť, z ktorej som mal problémy s tráviacou sústavou. Priemerne som za týždeň v zamestnaní zhodil za týždeň asi dva-tri kilogramy. Minimálne som konzumoval jedlo. Pred často náhlym odchodom z pracovného pomeru sa už dostavovali halucinácie a tupé bolesti hlavy. Na konci pracovného pomeru som už len spomenul, že musím pre bolesť hlavy odísť, následne som zavolal kompetentnému, že s prácou končím. Súčasťou toho všetkého bola zvyšujúca sa apatia a depresia. Fungovalo som výlučne spanie a práca. Stále som sa necítil vo svojej koži. Mal som príznaky derealizácie, ktorá mi zároveň pomáhala prekonať iné príznaky. Tieto veci ma dosť trápili a doteraz mám strach aby sa to nevrátilo.

Teraz mi nastáva obdobie, keď si budem opätovne hľadať prácu a je dôležité, aby som si niečo primerané našiel. Neviem do akej mieri mám pokúšať HPP (hlavný pracovný pomer - 8h), keďže vždy to skončilo veľmi neslávne, ako som v predchádzajúcom odstavci aj napísal. Toto varovanie ma presvieča o tom, že nemá zmysel hľadať prácu ako má väčšina zdravých. Nemám najmenšiu chuť riešiť zhoršený zdravotný stav. Je to potom o ničom. Do normálu by som sa dal až tak za pol roka, ale to už vyložene nechcem. Prichádza tak do úvahy 1/2 z HPP = VPP, prípadne práca na doma ako prednedávnom, alebo brigády v okolí. Držte mi tak palce, aby sa na mňa niečo prilepilo.

V posledné dni sa mám celkom dobre. Vzhľadom na počasie sa rád nachádzam aj vonku. Máme tu peknú priehradu, kde sa dá solídne zaplávať. Rád sa tomuto venujem. Zrovna dnes ma tam naháňal taký veľký ovad. Ja som však nebol až taký šikovný a nepodarilo sa mi ho spacifikovať. Na jazere sa okrem plavcov premávajú aj loďky. Okolitá infraštruktúra je tiež primerane vybudovaná a tak sa tam dá kúpiť niečo na pitie aj jedenie. Ja si však nápoj beriem zo sebou a zárobok zo mňa bufetári nemajú. Inak sa mi plávalo pomerne dobre. Keďže boli drobné vlnky dostala sa mi voda do nosa a v polke jazera som dusivo kýchal.

Na večer som si išiel zahádzať na koš basketbalovou loptou. Všetky tieto činnosti robím aj z dôvodu prípadného schudnutia. Tajne verím, že každé nadskočenie mi aspoň pár miligramov tuku spáli. Podľa moji výpočtov by som mal niekedy koncom jesene už vyzerať aspoň trochu k svetu. Symbolicky cvičím aj s činkami. Skôr je to taká pripomienka minulosti, ako skutočné cvičenie. Za 10-15 minút som s touto aktivitou hotový. V budúcnosti by som bol nesmierne potešený, keby som dokázal takto fungovať aspoň pol hodinu.

Zdravotne-psychicky som na tom relatívne dobre. Občas mám návaly úzkosti, ale trvajú len okolo štvrť hodiny a potom je to vcelku dobré. Mierne pociťujem aj známky sociofóbie, ale takisto majú krátku trvanlivosť a nakoniec sa rozhýbem a medzi ľudí idem. Takisto vo veľmi malom mám hlasy, ale to takmer vždy len keď fajčím na balkóne cigaretu a mám pocit, že vnímam odsudzujúce, až posmešné rozhovory z bytovky oproti. Snažím sa vtedy sústreďovať na čosi iné. Niekedy to pomáha. Tradične mám problémy zo spaním, ale o tom som už popísal dosť.

Ak ste sa v čítaní prekvapivo dostali až sem tak gratulujem. Môj dlhší text ospravedlňuje to, že som mal chuť niečo napísať a poslať do sveta.

Každopádne vám všetkým želám pevné zdravie a pohodu. Nezabudnite si aspoň trošku užiť leta a myslite hlavne na to dobré, čo vás stretá, lebo zlého je aj tak všade priveľa.

S pozdravom a želaním všetkého naj Tuto

[anonym]

priatelia, nezabudajte na to ze musite mysliet algorytmycky(pardon za tvrdky). ale zivot si to skutocne vyzaduje. nemozete trvat stale na svojom. ustupte a uvidite, ze to robi zazraky. cim vacsi kopec vyjdete, tym krajsia cesta vas caka dole, hoci je to zaberak na kolena. len to som chcel.

[Tuto]

Zdravím Ťa Lapaj,
v poslednej dobe si nám tu dal zopár príspevkov. Žiaľ, veľa sa z nich o Tvojej súčasnosti nedozvieme. Ja osobne by som bol veľmi rád, keby si nám napísal niečo o tom ako sa máš a čo Ťa v živote v tento čas stretáva. Myslím, že viacerí by si to radi prečítali. Samozrejme, je to na Tebe, keď nechceš nemusíš. Škoda len, že tie predchádzajúce Tvoje príspevky práve o Tebe veľa nevypovedajú.

.................................

Ahoj všetci,
dúfam, že sa máte dobre, špeciálne fandím viki, ktorá, ako vidím, bola dnes medzi prihlásenými. Niekedy nad Vami všetkými uvažujem, ako sa boríte s osudom, ktorý Vám pomerne nespravodlivo nadelil.

Na druhej strane myslím aj na tých, ktorí majú rôzne fyzické postihnutia napr. v podobe ochrnutia. Nedávno som v správach videl jedného vozíčkara, ktorý aj napriek svojmu hendikepu pravidelne absolvuje mnohé závody na špeciálne upravenom vozíku spolu so zdravými bicyklistami. Občas si spomeniem na životopisnú knihu Joni s rovnomennou autorkou, ktorá v mladom veku po úraze ochrnula od krku nadol. Napriek tomuto strašnému hendikepu sa nikdy úplne nevzdala. Naučila sa nielen písať ústami, ale aj nimi výborne maľovať. Jej tvorba je celkom v USA známa. Taktiež si spomeniem na paraolympionikov, ktorí v mnohom prekonávajú svoje neľahké defekty a v rámci možností dosahujú výkony hodné obdivu na poli športu.

Chcem tým napísať, že ani my sa nemusíme vzdávať alebo skleslo vzdychať nad svojím osudom. Snažte sa v rámci svojich možností! Bojujte s nepriazňou! Nikdy som netvrdil, že je to ľahké alebo jednoduché. Je to však možné. Aj s takýmto postihnutím je pomocou zodpovedného prístupu k liečbe dosiahnuť dosť. Ja sám poznám viacero príkladov o ľuďoch trpiacich najrôznejšími duševnými chorobami a pritom majú rodiny, prácu, dosahujú obdivuhodné výsledky. Sám som bol raz v nemocnici spolu s naším poslancom NR. Prišiel sa preliečiť a neskôr som o ňom čítal v novinách ako úspešne spravuje svoj majetok a poriada recepcie spolu s významnými kultúrnymi činiteľmi.

Osobne si myslím, že sa to všetko dá. Pri súčasnom pokroku v medicínskom výskume, terajších poznatkoch vo farmácii a najmä vlastnej snahe sa môžete postupne nielen začleniť, ale aj vynikať. Držím nám palce aby to tak aj bolo.

S pozdravom a želaním toho naj Tuto.

[venusa]

Ahojte vsetci,
specialne ty Tuto.

Pisem vam uz z nemocnice. Nemozem napisat vela lebo mi klikaju tlacitka na mobile a mohlo by to prebudit moje spolubyvajuce, aj ked si nie som ista ci si to vsimnu, vdaka ocarujucej symfonii ich chrapania . Dnes je dalsia noc co nespim vecer som dostala apurin, rispen, trittico a hypnogen a aj napriek tomu som cula.

Nemate nejaky typ na dobry liek na spanie?

S pozdravom Viki

[anonym]

ahojte,

ahoj Tuto...

ty ma vzdy nakopnes, aby som cosi napisal a ja som ti za to vdacny, lebo je to pre mna vzdy urcity druh psychoterapie, ked sa mozem vyrozpravat.

Nemozem presne povedat ako sa v posledne dni mam, pretoze to velmi ale fakt velmi kolise...nielen nalada, ale aj chut nieco robit...

vcera som sa mal ale celkom dobre, bol som s kamoskou v meste, kupil som si skvelu knihu "Schizofrenie v kazuistikach"...boli tam aj dve kazuistiky schizofrenie simplex...trochu som sa v tom nasiel. vlastne som mal vcera bohaty program, lebo okrem kamaratky som bol poobede este vonku s hafanom s druhou kamaratkou a vecer som hral speedminton. a navyse som precital celu spominanu knizku ako sa hovori na jeden sup. takze fajn. dufam, ze dnesok bude na tom podobne.

co sa tyka alkoholu...celkom sa mi ho nedari eliminovat ale verim, ze tak, ako sa zlepsil moj stav vcera, ze to pojde.

zhruba tolko.


viki...drzim ti palce...aby si sa vratila z nemocnice plna sil a nadeje a konecne nastavenej medikacie.



ahojteeeeeeeeeeee

[Tuto]

Ahoj Lapaj,
som rád, že si nám takto pekne napísal a dúfam, že na nás nezabudneš ani do budúcnosti.

........................

Ahoj viki,
myslím na Teba, ako to v tej nemocnici prežívaš. Určite to nie je nič príjemné. Verím však, že ty to zvládneš a zo dňa na deň budeš stále lepšie. Buď zdieľna so svojimi trápeniami k doktorom a v zdravej miere sa sleduj. To Ti napomôže k lepšiemu poreferovaniu Tvojho zdravotného stavu na vizitách. Na druhej strane to nepreháňaj so sebepozorovaním, lebo vo väčšej miere to vedie k hypochondrickým prejavom. Určite sa snaž voľný čas využiť plodne a účelne k čomu vedie napríklad čítanie literatúry, štúdium, rozhovory, cvičenie, hra, meditácia..., naopak sa vyhni degeneratívnej zložke akou je ničnerobenie a to hlavne utápanie sa vo vlastných myšlienkach. Samozrejme je žiaduce rozmyslieť si plánovanie dňa, činností, rozvrhu..., na druhej strane ľutovanie sa, neplodné fantazírovanie, bedákanie a podobne nikomu ešte nepomohli.
Osobne si myslím, že Ty vyjdeš s nemocnice ako víťaz, a to pripravená na ďalšie drobné úspechy, ktoré Ťa v domácom prostredí čakajú. Nedúfaj vo veľké zázraky, ale nadovšetko bojuj o svoje zdravie, aby si mohla do budúcnosti napredovať a hrdo pokračovať vo svojej životnej ceste. Choroba je tu a s tým sa treba vyrovnať. Napriek nej nie je vylúčené, že by si nemohla v svojom živote dokázať to, po čom túžiš, ak je to reálne.

Pýtala si sa na medikamenty na spanie. Doporúčam Ti Gerodorm. Má aj mierne sedatívne účinky a samozrejme hypnotickú zložku. Vyskúšal som už veľa takýchto liekov a G. je práve ten top. Predpíše Ti ho hoci aj obvodný lekár.

......................

Zdravím všetkých,
dnes bol na nič deň. Stále pršalo. Dlho som so sebou bojoval, aby som sa išiel, ako každý deň, prejsť. Nakoniec sa to podarilo a ja som sa v nepremokavej bunde a čapici tmolil po meste v tom daždi. Na druhej starne som ocenil ovzdušie, ktoré bolo veľmi príjemné, vôňa dažďa a chladný vietor ma pomerne osviežili.
Experimentujem so snižovaním liekov na spanie. Zatiaľ mi to ide pomerne dobre. Moja megadávka sa mierne zredukovala a ja som spokojný. Spánok mám znesiteľný, ale ešte uvidím ako to bude v budúcnosti.

Pre dnes všetko.
S pozdravom všetkým Tuto.