Re: Ako sa dnes máš? 4

[Letra]

Ahojte, ahoj Laura

tak ja narozdiel od ostatných nebývam s rodičmi, som cez 10 rokov vydatá a mám dve detičky....takže musím fungovať normálnym životom...deti ma ženú aj keď hockedy až plačem ako nevládzem...psychicky samozrejme....ale tak darí sa mi byť v ako takej pohode....
Dnes som bola u lekárky a opäť mi zmenila jedne lieky, lebo moje depresie a časté zmeny nálady sú ako zlý sen...vždy sa vracajú a nechcú popustiť....tak držte prsty nech dobre zaberú....

Letra

[Tuto]

Joj Laura,
ty si ale pekná potvorka. Netuším, či by sme mali preberať na fóre problémy s potenciou, ale keď už tak mne to príde skôr na vzrušivosti objektu, podobne tomu je opačne aj u žien. Môžem teda len spomínať na akési svoje manželstvo, kedy to bolo u mňa v norme. V súčasnosti neviem, ale ako som napísal záleží od vzrušivosti. Navyše je celkom známou skutočnosťou, že ženy po 30-ke sú viac sexuálne aktívne, takže sa dá vyvodiť, že sú na záležitosti okolo sexu viac "hŕŕ". Viem, že vášeň je dôôežitá, ale pýtam sa: "Kedy Ti chutí cigareta viac? Keď si ju chvíľu odoprieš, alebo v pravidelných intervaloch?" Jednoducho aj maznanie, mazlenie, hľadenie, zvádzanie... má svoj význam.

S pozdravom a želením toho naj (lepšieho exu) Tuto

[Matej]

Ahoj

Dnes som mal mimoriadne krásny a aktívny deň. Od rána som sa nezastavil. Vstal som asi krátko po ôsmej. Často som bol vonku, behal po obchodoch, po meste, bol som v knižnici a požičal som si tri knihy z môjho odboru, kúpil som si kalendár do izby a aj kalendár mame do kuchyne. Ďalej umelú zelenú rastlinu na stenu ako ozdobu, lebo v našej obývačke podľa môjho názoru fakt chýba nejaká zeleň, aspoň umelá. Tiež som veľa upratoval a vysával a dal podlahy, ako i celú svoju izbu do poriadku. A takisto som bol aj u holičky sa dať ostrihať. Tiež sa mi podarilo celú jednu hodinu cvičiť na elipťáku kardio a udržiavať sa v ideálnej tepovej frekvencii, čo pre mňa znamená medzi 110 a 120 tepov za minútu. Takže chudnutie tiež postupuje, hoci som mal dnes pár menších kúskov kačice a vyprážanú fašírku, čo zrovna zdravé nie je. Ale hodnotím tento aktívny deň ako skvelý a parádny. Veľmi sa z neho teším.

Teraz večer ani nemám nejaké večerné pesimum. Včera som ešte mal, som išiel spať už okolo devätnástej hodiny. To aby som zahnal "ťaživé pocity a myšlienky". Utopil som ich v spánku.

Takže psychicky sa mám veľmi dobre a spokojne. Fyzicky tiež dobre.

----------------

Čo sa týka Laurinej myšlienky: No tak ako Tuto, tak aj ja sa zapájam do chodu domácnosti. V podstate upratovanie a udržiavanie čistoty a poriadku všade v byte (okrem kuchyne) je mojou hlavnou úlohou. Neraz vynesiem smeti, mamine pomáham s varením (napr. klepanie rezňov). Chodím s ňou na nákupy a nesiem jej ťažké tovary. Medzi mojimi rodičmi to občas iskrí, tak sa takisto snažím udržovať doma, kde sme my traja, dobrú atmosféru, teda také akési ovzdušie pohody a humoru. Je to jedna z mojich ďalších podstatných úloh. Celkovo teda určite nesedím na riti v izbe a nič nerobím. Len si treba uvedomiť, že ja nemám ani cent príjem. Som na rodičoch totálne finančne závislý, takže im nemôžem nijak prispieť na chod bytu. Ale máme dohodu, ktorú som sám ja navrhol a hodlám ju dodržať, že akonáhle si nájdem prácu, tak budem finančne prispievať. Budem platiť svoj podiel za inkaso a za minuté energie. Proste nejaký nájom tu bude. Posledná vec, ktorú mi rodičia zaplatia (plus moje peniaze, ktoré som zarobil za 2 týždne v Samsungu) je kurz strážnika v bezpečnostnej službe, z ktorej mi dnes telefonoval šéf tej firmy a prostredníctvom ktorého som sa oficiálne na ten kurz prihlásil. Externé magisterské štúdium a externé stredoškolské si uhradím sám v prípade, ak si stihnem na to zarobiť do septembra/októbra. Ak nie, tak musím začať študovať tieto štúdiá až v roku 2014. Všetko mám vyrátané, a nechcem aby si si Laura myslela, že sa veziem na chrbte mojich rodičov. Iste, mám tu dobré zázemie, ale robím všetko preto, aby som sa dobre osamostatnil. Hoci je pravda, že na čo by som išiel preč z domu, keď tu mám jednu celú izbu pre seba, partnerku nemám a peniaze na hypotéku už tobôž? Myslím, že lepšie je činiť tak, ako postupujem doteraz.

---------------

Joj, tak sa teším z dnešného dňa. Želám všetkým Vám, aby ste mali a nachádzali a prichádzalo k Vám čo najviac dôvodov na radosť z Vašich dní. Ahooj.

S pozdravom
Matej

[Tuto]

Joj Matej,
iste je dobre, že sa zapájaš do chodu domácnosti. Bolo tu však viackrát písané o ZTP a hlavne ID. V danej chvíli by si týmto pomohol skôr rodine, lebo veľmi pravdepodobne máš na tieto príspevky do života nárok.

Nechápem ako si mohol dať výpoveď v práci, keď si ju fyzicky alebo psychicky po čase nezvládal. To sa má ísť na PN a po čase buď v práci pokračovať, alebo ísť na ID, ktorý po ROKU PN navrhuje obvodný lekár. Čo Ti na to napísať? Nemáš žiadne vlastné peniaze, štát Ti cez UPSVaR platí zdravotnú (dúfam, že si registrovaný), si ťažko chorý, defacto si už roky doma, pracovať si vydržal pár dní, "hrdo" odmietaš posúdenie na ID, ktorý Ti môže dodať výhodu pred zamestnávateľom atď. Čo k tomu? Nič. Máš jednoducho vlastný rozum, je to v myslení.

Nehnevaj sa za úprimnosť, ale je to tak ako som vyššie napísal. Možno i to pomôže k zamysleniu, možno som len zbytočne takéto ťukal do klávesnice. Vyjadríš sa mi, prosím Ťa, čo bude Tvoja budúcnosť o trebárs 5 rokov?

................................................................

Ahojte,
dnes som si privstal. Bol som v meste 2X. Kôli nákupu hlavne na raňajky a neskôr si obzrieť v pobočke mobilného operátorova ponuku na paušál. Kúpil som si aj pekný časopis Příroda a teraz počitujem, počúvam hudbu, pozeral som si svoje hobby. V poobedí niekde vybehnem asi chôdzou, možno aj do knižnice, pozriem TV, mrknem do čítačky nejakú filozofiu, pozriem si film, v rámci dôležitosti sa venujem domácnosti, samozrejme sa zariadim podľa situácie, možno si aj zacvičím na pár minút, možno mrknrm na angličtinu, ešte mám čosi napísť (žiadosť) kôli registrácii na UPSVaR... A tak celkovo nič moc, len také poflakovanie.

Pekný deň želám a Matej myslím to s tebou dobre. Tuto

[Matej]

Tuto, ja nemám takú filozofiu ako ty, že budem hocikedy využívať sociálny systém tejto krajiny len preto, lebo sa mi to hodí a je mi to zákonom umožnené. Táto republika je v sračke aj preto, lebo ľudia furt korumpujú všetko a všetkých. Stále sa píše a v správach hovoria, ako ľudia sa hádžu ne pé-enky a pritom im nič nie je. Ja som prácu nie že nezvládal, to bola normálna únava z ťažkej driny v sklade, ktorú som už viac nechcel vykonávať a taktiež som nechcel byť v prostredí tupcov, ktorí sa vedia medzi sebou akurát tak dorozumievať iba primitívnymi vulgarizmami a nekultúrnym správaním nejakého jana z horného-dolného. V tom nebola žiadna choroba, žiadna schizoafektívna porucha tu neudrela. A ja nemám, ani ty nemáš právo zneužiť sociálny systém a hodiť sa na pé-enku len preto, lebo by sme sa akože mohli zahrať, že to nezvládam kvôli chorobe. A invalidný? Ešte som neskúšal riadne pracovať. Predsa invalidný nie je niečo, čo má človek si zobrať hneď, ako ho onálepkujú diagnózou. Základnou filozofiou invalidného je finančne čiastočne nahradiť stratu financií, ktoré by dôchodca inak mal, keby nebol ochorel. Ja som ešte nedoštudoval, plánujem pokračovať v magisterskom a ešte ísť aj popri tom na externé stredoškolské, aby som mal širšie uplatnenie, lebo ide o praktickejší odbor na tej strednej. A taktiež som neskúšal dlhodobo pracovať. Až POTOM môžem posudzovať, či si zaslúžim náhradu od štátu. Vieš, preto je aj celý štát v svrabe, že furt každý Slovák je lenivý a je pripútaný na štátnom sociálnom cecku hneď, ako sa to len dá. Si ma dosť naštval, čo Ti je asi jedno. Ale hovorím Ti, neboj sa o moju budúcnosť, mám to dobre premyslené, veď nebude ani koniec januára a ja už budem mať kurz, a čoskoro prácu a potom popri práci externé dve štúdiá, ktoré mi otvoria ďalšie dvere. A neviem o akých výhodách ID pred zamestnávateľom hovoríš. Vieš, ja sa cítim aj naviac než len na nejaké roboty v chránených dieľňach. Chcem mať pokiaľ možno normálne zamestnanie, a nie byť piatym kolesom u voza voľakde dodatočne, aby zamestnávateľ splnil limity. Mne od začiatku všetci hovoria, ako je to len veľmi nevýhodné mať ID na hlavu a zrazu tu čítam o nejakých výhodách. A na záver pre tvoju informáciu: Nie som už roky doma, nie je to ani pol roka, čo som dochodil jedno celé štúdium. A to každodenné cestovanie 50 kilometrov určite nie je sedenie celé roky doma na riti.

[Tuto]

Základnou filozofiou invalidného je finančne čiastočne nahradiť stratu financií, ktoré by dôchodca inak mal, keby nebol ochorel.

Ahoj Matej,
keď sme už pri tom, z mojej kauzy vyplýva, že keby som neochorel, tak by som mal už len na gymnázium predmetovo výborný prospech a taktiež športovo by som bol už na vrchole kariéry, keďže výsledky som na to mal. Chceš mi napísať, že polovičný dôchodok mi niekedy nahradí šancu nadaného študenta s minimálne slušným prospechom, ktorý brigádne pracoval úplne bez obmedzení. Tvrdím nikdy mi nikto nenahradí to, čo mi choroba zobrala.

Ohľadom Teba asi toľko, že som len chcel načrtnúť to, že si schopný muž a prirodzene máš aj perspektívu. ID však nie je v moci Teba ale posudkovej komisie. Je možné, že Ti ID ani nedajú. Dobre vieš aké excesy v chorobe u mňa boli a aj tak mi dali len 1/2ID. Pôvodne som ani nevedel prečo pred komisiu na ID idem. Pozreli do papierov čosi som im povedal a dostal som to, čo mám. Skúšal som pracovať na HPP, ale s neúspechom pre zdravotné dôvody.

Dúfam, že si bol pri písaní Tvojho príspevku nahnevaný, lebo to zaváňalo urážkou na moju stranu.

Týmto Ti želám veľa úspechu a to nielen v pracovnom živote. Budem rád ak to všetko zdarne zvládneš, lebo by si bol človek, ktorý môže byť za vzor, čo sa mne nedarí. Tuto

[Matej]

Zaváňalo urážkou, či nezaváňalo, ja len viem, že tvoje otázky a k nim sprievodný komentár, pre ktorého úprimnosť si sa aj ospravedlňoval, zas zaváňalo urážkou voči mne. Aj som to tak pojal.

[Matej]

Ospravedlňujem sa Ti, Tuto, že som sa voči Tebe tak útočne ohranil. Mrzí ma to. Mám dnes zlý deň. Pokúsim sa napraviť.

[Tuto]

Ahoj Matej,
som rád, že sme si to takto napísali. Ospravedlnením mi je, že som sa snažil byť otvorený, ale asi som to nenapísal až tak vhodnou formou, akoby sa patrilo. Čo sa týka vety na budúcnosť, išlo o štandardnú otázku, ktorá sa kladie na pohovoroch, a to preto, ako vidí jednotlivec sám seba v dlhodobej perspektíve. Viacmenej to bolo, myslím, nešťastné sa Ťa na to pýtať, lebo mám dojem, Tebe sa viac páči riešiť veci ako prídu, čo tiež poskytuje rôzne výhody.

Tak dúfam, že sme naše virtuálne kamarátstvo nenaštrbili zbytočnými náladovými vetami, a že pokračujeme v príjemnejšom písaní tu na fóre.

......................................................................................

Ahojte,
dnes mám pasívnejší deň. Je skoro 13:00. Bol som v meste po kartón cigariet a stavil som sa aj na kofolu. Ešte som čítal časopis Epocha. Ešte pokračujem, zatiaľ v telefonickom, "vybavovaní" zápočtového listu. V tomto neviem ako to dopadne s tou registráciou na UPSVaRe, ale hádam to nejako... Zatiaľ mi majiteľ firmy, kde má byť tá chránená dielňa, nepovedal, že si to nemám vybavovať. Bola by to super práca, išlo by o písanie komerčných komentárov a mnohé podmienky by sa dali dohodnúť. Len dúfam, že zasa na mňa nepolezie nejaká tá depresia, lebo práve depresívne fázovanie mi v zamestnaní robila problémy.

Majte sa krásne a napíšte aspoň vetu o sebe. Tuto

[Letra]

Ahojte,

tak máme doma riadny blázinec..ale spálňa je už skoro dokončená, z čoho mám radosť...teraz sa ideme pustiť do chodby a potom prerábať ešte kúpeľňu, wc a kuchyňu, na tú novú sa teším najviac..a ako sa mám psychicky?...no dá sa, sem-tam sa zmráka a upadám do depresie, ale liečim to pohybom...dúfam, že aspoň kilečká pôjdu dole a moja kondička sa naštartuje....

Letra

[Matej]

... lebo mám dojem, Tebe sa viac páči riešiť veci ako prídu, čo tiež poskytuje rôzne výhody.

Ten dojem je nesprávny. Veď vieš, že čítam kopec motivačných literatúr (hoci je pravda, že skôr dokola tie isté) a tie ma vyzývajú uchopiť svoj osud za pačesy. Takže by som určite sa nerád zaraďoval medzi tých, ktorí nemyslia na budúcnosť a len tak riešia, čo akurát život prinesie na spôsob "nejak bolo, nejak bude". Ja nie som taký.

Moje plány zahŕňajú:

---> budovanie sebavedomia a pozitívneho zmýšľania pomocou psychologických, duchovných a motivačných literatúr, a tým výrazne pokračovať v napredovaní v boji proti neurotickým rezíduám mojej poruchy (je to relevantné preto, lebo mi to otvára nové dvere) - najmä strach z telefonovania, strach stretávania sa s ľuďmi a strach z trémy, ako i tréma samotná
---> pravidelné cvičenie a šport v podobe kardia - schudnutie na 78 kg, alebo aspoň na 80 kg (aj dnes som cvičil, cvičil som hodinu na elipťáku v ideálnej tepovej frekvencii, a to aj v sobotu, pondelok i dnes v stredu, najbližšie budem v piatok, proste cvičím vždy obdeň)
---> spravenie si kurzu, na ktorý som už prihlásený, na konci januára a nájdenie si práce ako strážnik bezpečnostnej služby, z týchto peňazí z výplat budem financovať ponajprv len čisto svoje vysokoškolské a stredoškolské štúdium, neskôr keď budem schopný zaplatiť školné, tak šup prispievať na chod domácnosti... iste, tých peňazí mojich nebude veľa, ale zas ja som zvyknutý, že nič nemíňam, nikam moc nechodím, málokedy si doprajem niečo, čo stojí peniaze... takže zatiaľ by som vyžil aj z mála...
---> v septembri nastúpim na externé vysokoškolské, a to buď pokračovanie tohto starého odboru (v závislosti od vývoja mojej viery), alebo načať úplne nový odbor, čo mi vôbec nevadí, lebo mám zvolené niečo, čo je aj tu v TT, aj je to perspektívne, aj by ma to bavilo, a aj to učia externe...
---> popritom budem chodiť na externé stredoškolské niečo technické, pravdepodobne tu v TT elektrotechniku, aby som mal aj praktické vzdelanie v nehumanitnej oblasti, aby som mal lepšie možnosti na trhu práce... moja sesternica tiež študuje naraz vysokú i strednú, výborne jej to skvalitňuje rozhľad v jej odbore a robí ju aspoň trošička kvalifikovanejšou
---> na školách dupnem na jazyky, obzvlášť na anglinu, aby som vedel konverzovať...
---> takže takto za 5 rokov by som mohol končiť magistra novej školy, humanitnej ale za to praktickejšej, mať za sebou maturitu i nadstavbu elektrotechniky, neustále pracovať najmä ako strážnik a tak si vždy počas roka odkladať na ročné školné... a tiež už budem dááávno chudý, štíhly a fyzický dúfam fit.
---> a okrem toho pokročím do 5 rokov v tom, aby som bol lepším človekom, snáď, lebo mám niektoré neresti, ktoré hodlám v podstate už v horizonte tohto roka 2013 odstrániť... niektoré sa už odstraňujú i v súčasnosti a vyvíja sa to naozaj sľubne, no nechcem byť v tomto konkrétny.

Možno tá päťročná perspektíva, ktorú mám naplánovanú dávno predtým, než si sa ma na ňu spýtal, vyznieva naivne, ale sú to moje nádeje, moje idey a môj postup. Človek musí niekam kráčať, a keď si nezadá sám, kam pôjde, život ho zanesie kam on chce, a to sa mu už nemusí len tak páčiť. Sú to teda moje plány, ktoré sa nemusia vydariť, ale nemožno povedať aspoň, že neviem, kde chcem byť za 5 rokov, alebo že som nebodaj jeden z tých, ktorí o svojom osude nechcú spolurozhodovať a riešia veci spôsobom "nejako bolo, nejako bude".

S pozdravom
Matej


PS: Za chvíľku napíšem, ako sa mám, v ďalšom príspevku.

[Matej]

Ahoj

Oddelil som tento príspevok od toho predchádzajúceho, lebo som si myslel, že bude plný noviniek o tom, ako sa mám. Ale vlastne nemám veľa nových informácií.

V pondelok, ako som písal, som mal veľmi krásny a aktívny deň. V utorok som mal výrazný útlm, poobede prišli na mňa zlé nálady a večer som mal večerné pesimum. Zaspával som smutný a zmätený. Dnes je to lepšie. Mal som síce dnes ísť do firmy, ktorá ponúka kurz bezpečáka skôr, než firma tu v TT, ale nechcelo sa mi do BA vstávať. Tak som sa celé doobedie poflakoval, a aj som si na obed zdriemol. Od zdriemnutia sa mi však vyvíja už deň dobre. Pekne som si zacvičil na hodinku kardiotréning a osprchoval sa. Teraz plánujem asi vybehnúť do obchodu, alebo na prechádzku, ale zas prechádzka okolo mesta za tmy - to nie je moje, lebo sa bojím prepadnutia. Sú tu za tmy večer dosť nebezpečné ulice, človek sa tu bojí všelijakých výrastkov a živlov, ktorí sú Ťa ochotní aj bodnúť nožom, len aby Ti ukradli aspoň pár eur. Ale zas nie je to také časté, len tých pár prípadov, čo sa stali v nedávnej minulosti, ma trochu obmedzujú v tom, že by som išiel len tak po tme a teraz v hmle po mestských uliciach.

Začínam mať dobrú náladu. Teším sa z čítania niektorých spisov, ktoré mi dodávajú útechu a nádej. A mám chuť k nejakej činnosti, tak možno povysávam spálňu, lebo to je posledná miestnosť v byte, ktorú som tento týždeň ešte nepovysával.

Dúfam, že nebude večerné pesimum. Zajtra idem do tej BA sa pozrieť, či by ma nevzali na kurz skôr. To by som už na konci januára nieže začínal kurz, ale už ho aj končil. Bolo by to fajn - rýchlejšia šanca sa dostať k preukazu a možno azda hádam aj k zamestnaniu.

Psychicky teda dobre, fyzicky taktiež, len som nejaký nafúknutý.

Prajem Vám krásny čas.

S pozdravom a úctou
Matej