Re: Ako sa dnes máš? 3

[Matej]

Ahoj

Ako sa mám? Môžem, myslím, povedať, že sa mám lepšie než pri písaní svojho posledného príspevku. Ani neviem vlastne, ako sa vyjadriť k svojmu psychickému stavu, pretože sa zdá, že je to vlastne teraz fajn. Som v akejsi jemnej pohode, možno aj preto, lebo nikto odo mňa nič nechce. Celé dni mám teraz voľno a len tak sa poflakujem. Vlastne čítam veľa článkov na internete, samozrejme týkajúce sa mojich hľadaní odpovedí. Ale už to nie je také búrlivé, ani mi to nespôsobuje úzkosť, alebo strach, skôr mám pocit, že pociťujem čoraz viac pokoja. Vstávam zhruba o ôsmej, niekedy o pol deviatej. Spať idem asi o desiatej večer. Cez deň väčšinou čítam, prevažne internet, často sa rozprávam s rodičmi, diskutujem na diskusných fórach a niekedy si pozriem aj niečo v telke, napríklad Simpsňákov alebo správy. Mama máva pustené aj tie večerné kriminálky, tak niekedy ma zlákajú aj tie.

Zdá sa, že moje búrlivé filozoficko-teologické časy už pomaly pomíňajú a ich výsledkom je zmena konfesie. Nemôžem ju potvrdiť ešte, ale vyzerá to tak, že naozaj som zmenil vierovyznanie. To má potom dopad na moju školu, lebo ja študujem niečo, čo je mimoriadne silno ovplyvnené myslením predchádzajúcej konfesie, takže by som ju musel nechať tak. A išiel by som konečne na tú absolventskú prax, prípadne rovno do práce, na čo by som sa veľmi tešil.

Moja psychika je teda teraz taká akási pokojnejšia a vyrovnanejšia. Dúfam, že to vydrží. Depresívne znaky nemám už žiadne. Ale bolo mi ešte prednedávnom dosť psychicky zle a to najmä kvôli tomu znechuteniu a sklamaniu (nebolo to len kvôli tomu, že som sa skoro popálil na tej "pracovnej" ponuke, ale aj kvôli tým mojim problémom, čo som riešil celé mesiace už a čo mi ponúkajú východisko najmä v zmene konfesie). V dôsledku toho som sa zase schoval pred mojimi sesternicami, keď tu boli na návšteve a smútil som zavretý v izbe. Nechcel som komunikovať. Neviem, nebola to sociálna fóbia, skôr som jednoducho nechcel sa pretvarovať a s úsmevom s nimi komunikovať, keď mi bolo pritom totálne psychicky zle.

Fyzicky na tej istej úrovni. Chudnutie sa nehýbe, ale zas na druhej strane, ani celkovo hmotnosť mi nestúpa.

Chcel by som tiež viacej investovať do jazykov, dokonca som sa začal učiť nemčinu (v živote som sa ju neučil), ale žiaľ nemám k nej cédečko alebo kazetu. Tak asi skôr francúzštinu a angličtinu. Francúzsku výslovnosť mám zvládnutú veľmi dobre, takže sa to dá učiť aj bez zvuku, ale zas hovorené slovo má svoj význam vždy. A inglišáčtiny je všade habadej.

A ešte jedna správa. Môj brat bude mať dcérku. Takže budem strýkom a budem mať neter. Narodiť sa má v decembri, tak už vedeli potvrdiť pohlavie. Teším sa, dievčatko snáď nebude mať taký problém s takým extravagantným a divným strýkom, akým budem ja, chi.

--------

Teším sa, Tuto, ako sa Ti stav nádherne zlepšil. Je to úžasné, gratulujem!

Robo, všimol som si, že si už bol na fóre, takže si sa vrátil z Chorvátska. Potešíme sa, ak nám napíšeš, ako tam bolo, aké máš zážitky a ako si sa cítil, i ako sa máš teraz. Držím Ti palce.

--------

S pozdravom a prianím všetkým všetko dobré
Matej

[Tuto]

Nazdar Matej,
wow, to teda s Tebou vyzerá skutočne dobre. Zaujímavé je to o tej Tvojej náboženskej premene. Tieto veci sú značne veci vnútra-intimity, často mi prichádza divné, ak sa stávajú vecou skupiny a to nehovoriac masy, či dokonca nadnárodného kolosu. Je vlastne zvláštne, že spoločnosť nedovolí človeku od narodenia v tomto smere samostatne vyspieť. Väčšinou je to tak, že novonarodenec sa rýchlo stáva určitou formou majetku takéhoto kolosu. Z pohľadu malého človiečika je skutočnosť, že je skoro bez šance získať náboženské predstavy podľa vlastného dlhodobého uváženia. ...no, a vidíš ma. Zase som v tých úvahách, dúfam, že nikomu neboli príliš nepríjemné.


.........................................................

U mňa taká lemravá pohoda. V zásade sa ma netýkajú žiadne veľké záležitosti, a tak som toho "zneužil" a dá sa povedať, že som tento deň príjemne preleňošil. Mal by som však začať reálne uvažovať o životospráve a aktívnejšom životnom štýle. Na váhe som nebol aspoň pol roka a dobre viem, že ten pohľad by pre mňa nebol radostný.
...tak by som už mal konečne rozbehnúť môj biologický stroj a začal aj konať.

Majte sa. Tuto

[Matej]

Ahoj

Dnes sa mám v podstate normálne. Veľa rozmýšľam, až sa mi z kečky parí. Ale čo už. Zverejnil som na webe schizoafektivna-porucha.webnode.sk novú sekciu - Blog. A už som v nej aj uverejnil svoj prvý miestny blogový článok. Všetkých Vás pozývam na web k zhliadnutiu, ak Vás moje výplody náhodou zaujímajú. A je tam aj prestor pre diskusiu a anketa, v ktorej môžete udeliť článku známku podľa spôsobov tradičnej školskej klasifikácie.

Ináč nič nové. Píšem všeličo na web, čítam si, hrám sa, rozmýšľam. Mám 3 týždne, kým začne škola, a dovtedy si to teda so školou musím rozmyslieť. Uvidí sa. Momentálne som naklonený k práci a vlastným peniažkom.

Psychicky teda dobre, fyzicky lepšie, chudnutie nič moc, spánok v poriadku.

Majte sa krásne.

[venusa]

Ahojte kmarati,

Matej, tvoj logovy clanok sa mi v celku paci a ocenujem to ako skvely napad, som si ista, ze sa pre teba pisanie takychto clankov stane zvykom a obohatis nas o novu motivaciu a nove vedomosti. Tesi ma, ze sa mas v celku fajn a drzim ti palce aby si sa o skole rozhodol spravne, sice nikto nevie, ktore rozhodnutie je spravne, vedz, ze najlepsie bude take, v ktorom sa budes citit najlepsie.

Tuto, obcas je dobra aj taka lemrava pohoda, ja ta vnimam ako jedneho z najaktivnejsich clenov fora a tak je len prijemne pocut, ze nie si ako stroj, ktory sliape na 100% ale dokazes si aj ty spravit pauzu, co ma ver alebo nie neuveritelne potesilo, nechcem o sebe tvrdit, ze som leniva ale teraz sa citim lepsie. dakujem

Mam na vas jednu otazocku, hlavne pre tych, ktory sa trosku vyznaju v liekoch. Ake hlavne pozitivne ucinky ma Haloperidol a za ake obdobie mozem po zvyseni ocakavat prve kladne ucinky? Zda sa mi totiz, ze sa mi po poslednom ztrojnasobeni davky zazracne zlepsil stav, chcem tak vediet ci to nie je len nejaka autosugescia?

[Tuto]

Ahoj Matej,
ten blog je super. Keby som niečo zmenil, v písaní by som postupoval o čosi ľudovejšie, keďže je prepoklad, že laickejší návštevníci a aj čerstvejší chorý nie sú nejak zvlášť fundovaní. Už aj zo starších pracovných úkolov typu písomnej prezentácie viem, že na zaujatie je omnoho lepšia "ladná jednoduchosť".

Hlavne, že si zdravotne fit. Pomaly sa začínam obávať, že si budeme len písať, že nám je len super a bude po fóre... Bodaj by!

..........................................................

Ahoj venusa,
. Teda neviem, že to takto pôsobí z doterajšieho textu. Keď by som sa teda videl ako stroj, tak najskôr ako prezentovaný stroj v oblasti súčasnej modernej robotiky, teda úžitkovo nevýkonný, možno pre niekoho milý, kazový, spoločensky nevýznamný a maximálne s malým potenciálom.

Ohľadom haloperidolu. Priznám sa, že ešte v čase môjho príchodu na fórum som sa o lieky zaujímal pramálo. Chvíľku som sa tomu venoval. Moje zistenie však bolo všeobecnejšieho charakteru. K tomu asi toľko, že zaoberať sa špecifickejšie liekmi je v podstate neúčelné. Ak jednému liek podlomí kolená, druhý si účinky toho istého lieku vynásobenému tromi v podstate ani nevšimne. Haloperidol poznám osobne, v podstate by som ani na malej dávke nemohol ani len čiastočne fungovať. Tieto veci sú do extrému rozdielne. Taktiež psychiatria je charakteristická tým, že doktori z dosť veľkej miere jednoducho tipujú medikamenty. Až postupne vedia trafiť vyhovujúcu dávku, ktorá je upravovaná ešte aj ambulantne. Koncom zimy, keď som bol v nemocnici bola tam ešte jedna F25. Po injekcii Haloperidolu v podstate zaspával v stoji a cca som ho doniesol do jeho izby.

Jednoducho s liekami je to na Tvojích vlastných zisteniach. Ak je to Haloperidol, čo Ti pomôže, je to top pre Teba. A to podstatné máš aj na príbalovom letáku.

Viem, že som Ti týmto nepomohol, ale to je moja skúsenosť. Zatiaľ Ti želám dni plné pohody a zdravia.

Tuto

[Robo]

Ahojte kamaráti. V Chorvátsku sme mali vynikajúce počasie-bolo slnečno a príjemne. Jedinú smolu som tam mal, že ma celého doštípali komáre. Jednu noc sme pre ne ani nespali, mamka zabila 4 komárov na izbe a potom zabzučal ešte jeden, ktorý ma uštipol. More je tam nádherné, sú tam milí a láskavý ľudia. Strava bola celkom dobrá-bola naša slovenská, ale 2 krát nám dali ku mäsu zemiaky v prášku-no tie sa teda veru jesť nedali... Kúpil som si 2 tričká,jedno také námornícke, čo išlo na dračku a druhé také modré plus s potlačou I live Biograd. osušku s mapou, ktorá bola na nej nakreslená a hrnček, na ktorom je nakreslené mesto Biograd, v ktorom sme dovolenkovali. Mama si tiež kúpila námornícke tričko-mali aj dámske aj detské... A ešte si kúpila 2 páry topánok-boli v akcii na polovicu z ceny, cena topánok bola nižšia ako napr. v susednom Poľsku v meste Nowy Targ a aj napriek tomu sú kožené, pekné a moderné. Viete, končila sa letná sezóna, tak boli v obchodoch zľavy. Babke som kúpil med, najstaršiemu synovcovi otvárak na pivo, na ktorom bola žena s prsiami a bolo tam napísané Croatia. Jemu a ešte švagrovi sme kúpili pivo Karlovačko a Ožujstko, čo sú najznámejšie pivové značky v Chorvátsku. Mimochodom ten najstarší synovec zbiera pivové fľaše, má ich veľa a veľmi sa mu páči fľaša od piva Ožujsko. Pre mladších synovcov sme kúpili skákacie loptičky,ktoré aj svietia, perá s mapkou Chorvátska a ešte rybku s mušľami a kraba magnetku. Pre priateľku som kúpil náramok na ruku s morských mušlí, mám pre ňu aj osušku-ale tú som kúpil u nás v Tescu na Slovensku. Sestre sme vybrali náušnice a prívesok na krk, tiež z mušlí. Pre otca bola rakija, pre kamaráta Martina magnetka Biograd, lebo ak je Maťo na dovolenke alebo niekde v zahraničí, tak vždy mi kúpi nejakú zaujímavú magnetku. Spoznali sme sa tam s jednou ženou-stala sa maminou kamarátkou a už si aj e-mailujú... Ináč ešte mama stretla v Biograde 3 známe s nášho mesta-no to je ale ten svet taký malý. Na fakultatívne výlety sa mohlo ísť do Zadaru, alebo na ostrov Pašman atď. Nešli sme, ani sa nám nechcelo, lebo sme peniaze minuli na suveníry a podobne. Ešte stále pracujem v tej katolíckej charite-už posledný mesiac. 21.septembra sa idem znovu hlásiť na úrad práce. Minule som si našiel "vraj" robotu a to roznášať katolícke noviny. Prišiel mi balík-začal som roznášať tie noviny-tie adresy, čo boli po blízku som roznášal aj pešo, na väčšie vzdialenosti chodila roznášať so mnou mamka na aute. Ten balík s katolíckymi novinami mi meškal pár dní, mal som málo času na ich roznos. Rozhodol som sa už neroznášať tie noviny. Rozhodol som sa tak preto, lebo sme 2-3 dni roznášali tie noviny-až nás boleli nohy, bolo to únavné, niekto napr. nám ani neotvoril, v jednom dome roztrhal noviny pes, inde napr. nebol nikto doma a podobne... Minulú sobotu sme začali roznášať tie noviny už o siedmej ráno, trvalo nám to takmer 3 hodiny. Je to otročina a je to veľmi slabo platené-o ničom. A predstavte si, že v zime, ak bude sneh, šmykľavo a fujavica a v takomto počasí roznášať noviny-to by som nezvládol. A ako sa mám? Hlasy nepočujem a ostatné, taká kladika. Lucídny, senzitívne vzťahovačný, introvert, depresívny typ atď. Rozmýšľam aj o jesennej kúpeľnej liečbe-ale ešte nič nevybavujem. chodím aj ku psychologičke, a tá sa v našom meste presťahovala z detskej polikliniky-lebo tam je drahý nájom-psychiatrička s tamaď odišla už dávno, do domu, ktorý kúpila, zrekonštruovala a už má v ňom psychologickú ambulanciu. Som rád, že už je presťahovaná v tom dome, lebo bude to odo mňa blízko a už ani ona to po práci nebude mať ďaleko. Keď som bol pri psychologičke ešte v detskej poliklinike, tak mi povedala, že v tom dome bude lepšie , krajšie, modernejšie, viac priestoru a pre mňa bližšie. Idem ku nej 13.sepetmbra, takže potom uvidím, ako je to v tom dome v tej jej ambulancii. V sobotu robí Martinova mama výlet na Kysuce, sme prihlásení, ale asi nepôjdeme, lebo budeme mať nečakanu návštevu z okresu Nové Zámky-taká vzdialená rodina... Minule som sa aj rozplakal, že nemám kamaráta, s ktorým by som išiel niekde von. Mám síce za kamaráta Martina, ale on bol vtedy minimálne týždeň v nemocnici, takže som zostal doma ako kôl v plote. Mám v robote jedného kolegu-iba pár mesiacov odo mňa staršieho, ale ja sa mu iba pozdravím čau a to je všetko. Nemám odvahu sa mu ozvať a sám neviem prečo. Myslím si, že ak skončím zamestnanie v charite, tak ho už neuvidím. Takže asi tak... Majte sa krásne a píšte básne, s pozdravom Robo.

[Matej]

Robo, skvelá dovolenka! Gratulujem, hoci ja by som tam asi riadne trpel, lebo fakt ale fakt moc neznášam komáre. Ale inak sa teším, že Vám to tak dobre vyšlo. Super.

To s tými novinami - to je presne taký pocit otročiny, aký som zažil ja, keď som bol kolportérom miestnych regionálnych novín. Bolo to aj vtedy na moju mladú psychiku velice zaťažujúce a vôbec to netrvalo len 4 brigádnicke hodiny, pretože 4 hodiny trvalo len pospájať všetky tie balíčky a vytvoriť z nich celistvé noviny so všetkými stranami a prílohami (oni to nosili všetko osve). No a potom ďalších minimálne 5 hodín roznášanie, pričom nedalo sa to ani zobrať naraz, strašne veľa barákov som obsluhoval, niekde mi nechceli otvoriť, inde štekali psy a tak. Velice namáhavé fyzicky aj psychicky. Chápem Ťa teda úplne, Robo, že si ten roznos nechal tak.

----------

Ja inak nič nové. Mám ísť do mesta vybaviť pár vecí a strašne sa mi nechce. Po tých niekoľkých dňoch leňošenia som akosi zlenivel. Ale asi sa premôžem nejak. Dúfam. Psychicky dobre, fyzicky lepšie, chudnutie nič moc, spánok v pohode.

Držím prsty.

[Tuto]

Ahojte,
Robo, zdá sa, že Tvoja dovolenka bola super. Komár je ohava, dokonca snáď aj to štipnutie nie tak strašné, ako keď pol hodinu v noci bzučí okolo hlavy. Roznáška novín a letákov zvykne byť osobitou prácou. Niekedy vidno po meste študentov s káričkami a batohmi s letákmi, novinami. Keď si predstavím, že sa musia dostať do každého vchodu a schránky... príde mi to na nekonečné hodiny.
Matej, tie riadky čo si dal mi pripadali optimistické.

......................................................................................

U mňa v zásade nič zvláštne. Bol som si pre lieky do lekárne. Pohyboval som sa v meste a okolí. Mrkol som správy v TV. Riešim film a Net.

Aj keď som akože v pohode, dva dni akýsi unavenejší. Sucho v ústach je bežné. Spánkový režim je v neporiadku, ale som schopný ráno vstať a ako tak fungovať. Tu na Západe je už všetko úplne vysušené. Tunajší potok už pripomína len malý potôčik. Trávniky sú spravidla žlté. Už si to pýta dážď a minulý týždeň už bolo neskoro.

Čaute. Tuto

[Sirius]

Ahojte,
prijali ma na vs, buduci tyzden mam zapis.
v poslednych dnoch nic moc nerobim, ale stav vcelku fajn, skor tak oddychujem pred nastupom do skoly
vo stvrtok idem k terapeutke, a asi by som mal skocit aj k psychiatricke po lieky. buduci tyzden to bude mesiac, co mam znizeny olanzapin na 5mg. Citim sa omnoho lepsie, aj ked subjektivne, zvladanie stresovych situaci aj kazdodenneho zivota je tazsie. Prezivanie sa zintenzivnilo, pocity sa vynaraju, ale zatial v pohode. Myslienky mam pod kontrolou a pozitivne priznaky su asi zhruba rovnako. Stale obcas vidim veci, ale este to nie je take moc silne aby som sa nejak viac ako je potrebne tym zaoberal. Za tych pat rokov som uz akosi 'stvrdol' a aj ked sa vynori nejaka neprijemna halucinacia, tak ju len odsuniem ako nepodstatnu. Ked sa vynori nejaka prijemna, tak sa len trochu potesim a idem dalej. Je to zmena oproti tomu ked som ich bral vazne, stale sa na ne sustredil a neustale riesil co to znamena.
Audio halucinacie, hlasy nastastie nemam takmer vobec, ak aj tak len slabe, nie nutkave a nie zasahujuce do normalneho myslenia a ziadajuce si pozornost.

Tesim sa na skolu, ale na druhej strane mam aj obavy ako to budem zvladat rano vstavat. Dufam ze po par tyzdnoch pravidelneho vstavania sa to upravi. Taktiez planujem chodit na treningy po veceroch. To mi tiez za posledny rok pomohlo vo viacerych smeroch. Spoznal som novych ludi, pestoval som si vydrz a volu a bojoveho ducha

Tolko asi zatial o mne, majte sa fajn, drzte sa a napiste ako sa vam dari.

[Tuto]

Aha, máme tu ďalšieho vysokoškoláka - Siriusa. Tak zatiaľ želám, aby ten čas po zápise pre Teba znamenal dobrý odrazový mostík k nástupu do školy.

..................................................

Dnešok u mňa taký stred. Najradšej som bol silnému dažďu na večer a trochu aj tomu, že som všetky záležitosti vonku vybavil v dobe pred pršaním.

Vzhľadom aj na to, že bol pokojný deň nejaké zvláštne príznaky nemám. Sčasti ma drží únava v doobedí, a že by som mal nejakú zvláštnu chuť do aktivity sa tiež povedať nedá. Spánkový režim je otázny stále. Inak výraznejšie známky depresie, úzkosti, silnej únavy... sa u mňa vyskytujú len v dosť slabej forme, takže je to fajn. Avšak momentálne nemám žiadne záležitosti, ktoré by reálne mohli spôsobiť zásadný nástup vážnejších príznakov, teda hlavne sociofóbiu a depresiu. Obvykle sú tieto veci priamo súvisia s liekami, ale v mojom prípade to ide aj od udalostí resp. stresu, ktorý je takto vyvolaný. Viem však, že ak chcem žiť tak, ako ostatní, musím zabrať smerom k hlavným stresorom t.j. zásadnými zmenami spánkového režimu v spojení s niekoľkohodinovým aktívnym trávením času v cca cudzom prostredí a to po dobu týždňov až mesiacov. Obvykle tak prvý týždeň je to relatívne v pohode, hoci cítim určitú úzkosť a sčasti aj fyzické príznaky. Po viac týždňoch je pre mňa utrpením vstávanie, ale spravidla sa nejako prinútim. Potom je to už kombinácia čiastočnej ospalosti, stálej úzkosti, začiatok žalúdočných nevoľností... Obvykle na mne ľudia vidia len pramálo, možno odbiehanie za účelom zvracania z úzkosti, zvýši sa mi aj potenie, tras, nastávajú príznaky depresie, zaspávanie je sťažené hlavne tým, ako si predstavujem, čo som urobil nie úplne správne a s obavami nasledujúceho dňa... Keď v tomto tlaku vydržím týždne, mesiace... som zo dňa na deň zničenejší. Ani víkend mi nedodá síl, stále sa v duchu patlám v minulých dňoch a tým čo bude zase neskôr. Skúšal som to znova a znova. ... Myslím, že je čas znova sa o pokus, snáď to nejako uhrám.

Majte sa pekne a nezabudnite krátke info. Tuto

[venusa]

Ahojte,


Sirius, blahozelam k prijatiu na VS, aj ja tento rok nastupujem, takze aspon v tom nebudem sama, budem na teba mysliet a drzat ti palce aby si to zvladol v cco najvacsej pohode.

Tuto, verim tomu, ze ten natlak zvladnes, napisal si to v takom bojovnom duchu a tak verim, ze bojovat naozaj budes, po vsetkych tych prispevkoh, co som od teba citala, viem, ze to mas tazke ale viem aj, ze si velky bojovnik a ze mas na to aby si to zvladol aj ked je jasne, ze nie vzdy staci silna vola, budem na teba mysliet a drzat ti palce.

_______________________________________________________________________________________________________________
Ja mam tyzden pred nastupom na internat, momentalne mam zhon aby som nic nezabudla pobalit a aby som na najblizsej kontrole u psychiatricky dosiahla znizenie liekov. Teraz som pocas dna dost otapena ale na druhej strane mam tak dobry spanok ako uz roky nie. Tak dufam, ze spolocne dospejeme k nejakej davke, ktora mi nenarusi spanok a udrzi ma pocas dna fit.

[Sirius]

dakujem tuto, aj venusa, si zlata, tiez ti budem drzat palce

ja sa mam v podstate fajn, niektori ludia nemaju radi prechodne obdobia jar/jesen. mne vsak z nejakeho dovodu robi problem iba jar. Na jesen praveze ozivam a fungujem. Mam velmi rad zimu, ked snezi a blato a roztopeny sneh a lad a vencenie psa v najvacsej fujavici, jaj zima je super

Dneska som bol u psychologicky aj psychiatricky po lieky, potom som bol v meste vratit knizky do kniznice. Celkovo si este uzivam posledne volno predtym ako mi zacne skola a treningy. Budem to mat pravdepodobne dost nabite, ale mne to tak vyhovuje. Ked sa uz dostanem z domu a riesim veci tak chytam flow a idem. Napoak ked nemam ziadne povinnosti tak som schopny cele dni lezat doma, surfovat po nete a citat a donutim sa tak max. k vyvenceniu psa, aj to s tazkostami. =) takze sa uz tesim na normalny rezim a skolske povinnosti, len dufam ze skola bude lahsia ako doteraz, co velmi pravdepodobne bude.

No napiste ako vnimate ochladenie a bliziacu sa jesen a ako sa vam dari tieto dni